Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Mahesvara Khanda, Shloka 9

तवापि ये संति नृपाः सन्नद्धा रणसंस्थिताः । पश्यैतान्पुरुषव्याघ्रान्कालकल्पान्दुरासदान्

tavāpi ye saṃti nṛpāḥ sannaddhā raṇasaṃsthitāḥ | paśyaitānpuruṣavyāghrānkālakalpāndurāsadān

Auch auf deiner Seite stehen Könige, gerüstet und zur Schlacht aufgestellt. Sieh diese Männer, Tiger unter den Menschen: furchtbar wie Kāla (die Zeit), kaum zu erstürmen.

तवof you / your
तव:
Sambandha (Genitive/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootयुष्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formषष्ठी (6), एकवचन; मध्यमपुरुष-सर्वनाम
अपिalso
अपि:
Sambandha (Connector/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootअपि (अव्यय)
Formनिपात (also/even)
येwho / those who
ये:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootयद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1), बहुवचन; सम्बन्धवाचक
सन्तिare / exist
सन्ति:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootअस् (धातु)
Formलट् (वर्तमान), प्रथमपुरुष, बहुवचन, परस्मैपद
नृपाःkings
नृपाः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootनृप (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1), बहुवचन
सन्नद्धाःarmed / equipped
सन्नद्धाः:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootसम् + नह् (धातु)
Formक्त-प्रत्ययान्त (past participle), पुंलिङ्ग, प्रथमा (1), बहुवचन; विशेषण
रणसंस्थिताःstationed in battle
रणसंस्थिताः:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootरण + संस्थित (प्रातिपदिक-द्वय)
Form‘रणे संस्थिताः’ इति सप्तमी-तत्पुरुष; पुंलिङ्ग, प्रथमा (1), बहुवचन; विशेषण
पश्यsee
पश्य:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootदृश् (धातु)
Formलोट् (आज्ञार्थ), मध्यमपुरुष, एकवचन, परस्मैपद
एतान्these
एतान्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootएतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया (2), बहुवचन
पुरुषव्याघ्रान्tigers among men (great heroes)
पुरुषव्याघ्रान्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootपुरुष + व्याघ्र (प्रातिपदिक-द्वय)
Formकर्मधारयः (‘पुरुषेषु व्याघ्राः’); पुंलिङ्ग, द्वितीया (2), बहुवचन
कालकल्पान्like Time (death)
कालकल्पान्:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootकाल + कल्प (प्रातिपदिक-द्वय)
Formतत्पुरुषः (‘कालस्य कल्पाः/सदृशाः’); पुंलिङ्ग, द्वितीया (2), बहुवचन; विशेषण
दुरासदान्hard to approach / formidable
दुरासदान्:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootदुर् + आसद (प्रातिपदिक; आ + सद्-धातु-निष्पन्न)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया (2), बहुवचन; विशेषण

Phālguna (Arjuna) (continuation)

Scene: Arjuna points out the assembled allied kings on Yudhiṣṭhira’s side—armored, stationed for battle—described as ‘like Time’, unassailable.

K
Kings (nṛpa)
P
Puruṣa-vyāghra
K
Kāla (Time/Death)

FAQs

Strength exists on both sides, and Time overpowers all; dharma calls for sobriety, not arrogance, in the face of conflict.

None; it is a battlefield appraisal rather than a tīrtha-māhātmya verse.

None.