Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Mahesvara Khanda, Shloka 8

ततो मार्गस्य शून्यत्वात्तृट्क्षुधापीडितौ भृशम् । आस्तां विचेतनौ विप्रौ सिद्धलिंगसमीपतः

tato mārgasya śūnyatvāttṛṭkṣudhāpīḍitau bhṛśam | āstāṃ vicetanau viprau siddhaliṃgasamīpataḥ

Dann, da der Weg öde und menschenleer war, wurden die beiden Brāhmaṇas heftig von Durst und Hunger gequält. Nahe beim Siddhaliṅga blieben sie, bewusstlos und ohnmächtig.

ततःthen, thereafter
ततः:
Sambandha (Discourse/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootततः (अव्यय)
Formअपादान/हेतुवाचक-अव्यय (from there/thereupon)
मार्गस्यof the path
मार्गस्य:
Sambandha (Genitive relation/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootमार्ग (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी (6th), एकवचन
शून्यत्वात्because of emptiness/desolation
शून्यत्वात्:
Hetu (Cause/हेतु)
TypeNoun
Rootशून्यत्व (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, पञ्चमी (5th), एकवचन; हेत्वर्थे (ablative of cause)
तृट्-क्षुधा-पीडितौafflicted by thirst and hunger
तृट्-क्षुधा-पीडितौ:
Visheshana (Adjectival qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootतृट् (प्रातिपदिक) + क्षुधा (प्रातिपदिक) + पीडित (कृदन्त-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), द्विवचन; विशेषण—‘विप्रौ’; अर्थः ‘तृष्णया क्षुधया च पीडितौ’
भृशम्greatly, severely
भृशम्:
Kriya-vishesana (Adverbial/क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootभृशम् (अव्यय)
Formपरिमाण/तीव्रतावाचक-अव्यय (intensifier adverb)
आस्ताम्they stayed/remained
आस्ताम्:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootआस् (धातु)
Formलङ् (Imperfect), प्रथमपुरुष, द्विवचन; परस्मैपद; ‘अतिष्ठताम्/अवस्थितौ’
विचेतनौunconscious, senseless
विचेतनौ:
Visheshana (Adjectival qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootविचेतन (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), द्विवचन; विशेषण—‘विप्रौ’
विप्रौthe two brāhmaṇas
विप्रौ:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootविप्र (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), द्विवचन
सिद्ध-लिङ्ग-समीपतःnear Siddhaliṅga
सिद्ध-लिङ्ग-समीपतः:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootसिद्ध (प्रातिपदिक) + लिङ्ग (प्रातिपदिक) + समीप (प्रातिपदिक)
Formअव्ययीभाव-समासः; पञ्चमी-एकवचनरूपेण अव्ययवत्—‘सिद्धलिङ्गस्य समीपात्/समीपे’ (near Siddhaliṅga)

Sūta (Lomaharṣaṇa) narrating to the sages (deduced)

Tirtha: Siddhaliṅga

Type: kshetra

Scene: A barren, empty road under harsh sun; two brāhmaṇas collapse from thirst and hunger beside a solitary Siddhaliṅga—stone liṅga under a tree or small shrine—suggesting silent divine presence.

S
Siddhaliṅga
T
two brāhmaṇas (viprau)

FAQs

Tīrtha-yātrā may test the body through hardship, yet proximity to a liṅga-sthala becomes a refuge and turning point.

Siddhaliṅga, presented as a significant sacred point along the route.

No explicit rite is prescribed here; the verse emphasizes the pilgrims’ ordeal and their arrival near the liṅga.