Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Mahesvara Khanda, Shloka 25

दुर्व्याख्येयस्त्वयं श्लोको धनं लभ्यं न चैव नः । तीर्थयात्रां कथं यामीत्येवाचिंत्यात्र चागताः

durvyākhyeyastvayaṃ śloko dhanaṃ labhyaṃ na caiva naḥ | tīrthayātrāṃ kathaṃ yāmītyevāciṃtyātra cāgatāḥ

Dieser Śloka ist wahrlich schwer zu erklären, und wir haben keinerlei Reichtum erlangt. In der Sorge: „Wie sollen wir denn die Pilgerfahrt zu den Tīrthas antreten?“, sind wir in ängstlichem Nachsinnen hierher gekommen.

durvyākhyeyaḥhard to explain
durvyākhyeyaḥ:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootdur- + vyākhyeya (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st/Nominative), एकवचन; 'ślokaḥ' इत्यस्य विशेषण
tubut
tu:
Sambandha (Discourse particle)
TypeIndeclinable
Roottu (अव्यय)
Formविरोध/अन्वय-अव्यय (particle)
ayamthis
ayam:
Visheshana (Demonstrative qualifier)
TypeNoun
Rootidam (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st/Nominative), एकवचन (Singular)
ślokaḥverse
ślokaḥ:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootśloka (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st/Nominative), एकवचन (Singular)
dhanamwealth
dhanam:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootdhana (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया (Nom/Acc), एकवचन; अत्र कर्मरूपेण (as object)
labhyamobtainable
labhyam:
Kriya (Predicate notion)
TypeVerb
Root√labh (धातु)
Formयत्/ण्यत्-प्रत्ययान्त कृदन्त (gerundive/future passive participle), नपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन; 'dhanam' इत्यस्य विधेय-विशेषण (to be obtained)
nanot
na:
Sambandha (Negation)
TypeIndeclinable
Rootna (अव्यय)
Formनिषेध-अव्यय (negation)
caand
ca:
Sambandha (Connector/समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootca (अव्यय)
Formसमुच्चय-अव्यय (conjunction)
evaindeed/at all
eva:
Sambandha (Emphasis/अवधारण)
TypeIndeclinable
Rooteva (अव्यय)
Formअवधारण-अव्यय (emphatic particle)
naḥfor us/our
naḥ:
Sambandha (Possessor/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootasmad (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formउत्तमपुरुष-सर्वनाम, षष्ठी/चतुर्थी (Gen/Dat), बहुवचन; अत्र षष्ठी (for us/our)
tīrtha-yātrāmpilgrimage
tīrtha-yātrām:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Roottīrtha (प्रातिपदिक) + yātrā (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया (2nd/Accusative), एकवचन; षष्ठी-तत्पुरुष (tīrthasya yātrā)
kathamhow
katham:
Kriya-visheshana (Interrogative modifier)
TypeIndeclinable
Rootkatham (अव्यय)
Formप्रश्नवाचक-अव्यय (interrogative adverb: how)
yāmishall I go
yāmi:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Root√yā (धातु)
Formलट् (Present), उत्तमपुरुष (1st person), एकवचन (Singular), परस्मैपद
itithus
iti:
Sambandha (Quotation marker)
TypeIndeclinable
Rootiti (अव्यय)
Formउद्धरण/इति-प्रयोग-अव्यय (quotative particle)
evaindeed
eva:
Sambandha (Emphasis/अवधारण)
TypeIndeclinable
Rooteva (अव्यय)
Formअवधारण-अव्यय (emphatic particle)
acintyahaving thought
acintya:
Kriya (Prior action/पूर्वक्रिया)
TypeVerb
Rootā√cint (धातु)
Formक्त्वा-प्रत्ययान्त अव्यय-क्रियाविशेषण; रूपम्: a-cintya इति पाठभेदे 'अचिन्त्य' (adj.) सम्भवः, अत्र सन्दर्भे 'चिन्तयित्वा' अर्थे (gerund: having thought)
atrahere
atra:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootatra (अव्यय)
Formदेशवाचक-अव्यय (locative adverb: here)
caand
ca:
Sambandha (Connector/समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootca (अव्यय)
Formसमुच्चय-अव्यय (conjunction)
āgatāḥcame/arrived
āgatāḥ:
Karta (Subject complement)
TypeVerb
Rootā√gam (धातु)
Formक्त-प्रत्ययान्त भूतकृदन्त (past participle), पुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन; (वयम्) इत्यध्याहार्य

Unspecified narrator (within Māheśvarakhaṇḍa dialogue, likely Sūta’s narration)

Tirtha: Generic ‘tīrthāni’ (plural; unspecified)

Type: kshetra

Listener: Nārada

Scene: The petitioners sit before Nārada, worried and empty-handed, holding the manuscript; behind them a faint imagined panorama of rivers, ghats, and temples symbolizes the desired tīrtha-journey.

FAQs

Pilgrimage is a dharmic aspiration, but it should be guided by right counsel and understanding rather than anxiety and material calculation alone.

The verse speaks generally of tīrthayātrā (pilgrimage) without naming a particular site.

None directly; the focus is on the intention to undertake tīrthayātrā and the need for guidance.