Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Mahesvara Khanda, Shloka 40

भूमिसूर्यांतरं तच्च भुवर्लोकः प्रकीर्तितः । ध्रुवसूर्यांतरं तच्च नियुतानि चतुर्दश

bhūmisūryāṃtaraṃ tacca bhuvarlokaḥ prakīrtitaḥ | dhruvasūryāṃtaraṃ tacca niyutāni caturdaśa

Der Abstand zwischen Erde und Sonne wird als Bhuvarloka bezeichnet. Und der Abstand zwischen Dhruva und der Sonne soll vierzehn Niyutas betragen.

bhūmi-sūrya-antaraṃthe distance between earth and the sun
bhūmi-sūrya-antaraṃ:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootbhūmi (प्रातिपदिक) + sūrya (प्रातिपदिक) + antara (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया (1st/2nd), एकवचन; ‘भूमेः सूर्यस्य च अन्तरम्’ (distance between earth and sun)
tatthat
tat:
Anuvṛtti / Deictic (Reference/अनुवृत्ति)
TypePronoun
Roottad (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया (1st/2nd), एकवचन; संकेतक
caand
ca:
Sambandha (Conjunction/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootca (अव्यय)
Formसमुच्चयार्थक-अव्यय (conjunction)
bhuvar-lokaḥBhuvarloka
bhuvar-lokaḥ:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootbhuvar (प्रातिपदिक) + loka (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st/Nominative), एकवचन; ‘भुवः लोकः’
prakīrtitaḥis declared
prakīrtitaḥ:
Kriyāviśeṣaṇa / Predicative (Predicate adjective/विधेय)
TypeAdjective
Rootpra-√kīrt (कीर्त्, धातु) → prakīrtita (कृदन्त, क्त)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st/Nominative), एकवचन; भूतकर्मणि कृदन्त
dhruva-sūrya-antaraṃthe distance between Dhruva and the sun
dhruva-sūrya-antaraṃ:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootdhruva (प्रातिपदिक) + sūrya (प्रातिपदिक) + antara (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया (1st/2nd), एकवचन; ‘ध्रुवस्य सूर्यस्य च अन्तरम्’ (distance between Dhruva and the sun)
tatthat
tat:
Anuvṛtti / Deictic (Reference/अनुवृत्ति)
TypePronoun
Roottad (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया (1st/2nd), एकवचन
caand
ca:
Sambandha (Conjunction/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootca (अव्यय)
Formसमुच्चयार्थक-अव्यय (conjunction)
niyutāniniyutas (units of large number)
niyutāni:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootniyuta (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया (1st/2nd), बहुवचन; संख्यावाचक-परिमाण (a large number; ‘niyuta’ = ten-thousand/lakh depending on tradition)
caturdaśafourteen
caturdaśa:
Viśeṣaṇa (Numeral qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootcaturdaśa (संख्याप्रातिपदिक)
Formअव्ययवत् संख्याशब्दः; ‘चतुर्दश’ = 14; ‘niyutāni’ इति विशेष्यस्य संख्या

Lomaharṣaṇa (Sūta) to the sages (deduced from Māheśvara-khaṇḍa framing)

Tirtha: Bhuvarloka (antarikṣa)

Type: kshetra

Scene: A vertical cosmic axis: Earth below, Sun above, Dhruva as the fixed star; annotated distances in niyutas; sages pointing to the axis.

B
Bhūmi (Earth)
S
Sūrya (Sun)
B
Bhuvarloka
D
Dhruva
N
Niyuta

FAQs

By mapping the cosmos in sacred terms, it frames creation as a meaningful hierarchy rather than a random expanse.

No pilgrimage site is mentioned; the verse defines Bhuvarloka through cosmic distances.

None; the content is numerical/cosmographic.