Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Kashi Khanda, Shloka 15

भुक्तेर्मुक्तेरिहान्यत्र नान्यो दाता जनार्दनात् । तस्माच्चतुर्भुजो नित्यं सेवनीयः सुखेप्सुभिः

bhuktermukterihānyatra nānyo dātā janārdanāt | tasmāccaturbhujo nityaṃ sevanīyaḥ sukhepsubhiḥ

Für Genuss und für Befreiung—hier wie anderswo—gibt es keinen Geber außer Janārdana. Darum soll der vierarmige Herr stets verehrt und gedient werden von denen, die wahres Heil begehren.

भुक्तेःof enjoyment
भुक्तेः:
Shashthi-sambandha (सम्बन्ध/षष्ठी)
TypeNoun
Rootभुक्ति (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, षष्ठी (6), एकवचन; ‘भुक्तेः ... दाता’ (भुक्तेः = भोगस्य)
मुक्तेःof liberation
मुक्तेः:
Shashthi-sambandha (सम्बन्ध/षष्ठी)
TypeNoun
Rootमुक्ति (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, षष्ठी (6), एकवचन; ‘भुक्तेः’ इत्यनेन सह समुच्चयः
इहhere
इह:
Adverbial (क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootइह (अव्यय)
Formअव्यय; देशवाचक-क्रियाविशेषणम् (here)
अन्यत्रelsewhere
अन्यत्र:
Adverbial (क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootअन्यत्र (अव्यय)
Formअव्यय; देश/प्रसङ्गवाचक-क्रियाविशेषणम् (elsewhere)
not
:
Negation (निषेध)
TypeIndeclinable
Rootन (अव्यय)
Formनिषेधार्थक-अव्यय
अन्यःanother (one)
अन्यः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootअन्य (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1), एकवचन; ‘दाता’ इति सह समानाधिकरणम्
दाताgiver
दाता:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootदा (धातु) → दातृ (कृदन्त-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1), एकवचन; कर्तरि तृन्-प्रत्यय (agent noun)
जनार्दनात्than Janārdana (Viṣṇu)
जनार्दनात्:
Apadana (Source/अपादान)
TypeNoun
Rootजनार्दन (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, पञ्चमी (5), एकवचन; अपादान/तुलना (than Janārdana)
तस्मात्therefore
तस्मात्:
Adverbial (क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootतस्मात् (सर्वनाम-प्रातिपदिक तद्)
Formअव्ययीभूत-तस्मात्; हेत्वर्थे (therefore)
चतुर्भुजःthe four-armed one
चतुर्भुजः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootचतुर् (प्रातिपदिक) + भुज (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1), एकवचन; बहुव्रीहिरूपेण प्रसिद्धः, परन्तु रूपतः कर्मधारय/तत्पुरुष-समासः (चत्वारो भुजाः यस्य) ‘जनार्दनः’ इति विशेषणम्
नित्यम्always
नित्यम्:
Adverbial (क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootनित्य (प्रातिपदिक)
Formनपुंसक-एकवचन-द्वितीया रूपेण क्रियाविशेषणवत् (always)
सेवनीयःto be served; worthy of worship
सेवनीयः:
Vidhi (कर्तव्यता/विधेय)
TypeAdjective
Rootसेव् (धातु) → सेवनीय (कृदन्त-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1), एकवचन; भाव्य/कर्तव्य (gerundive -anīya) ‘सेवितव्यः’
सुखेप्सुभिःby those who seek happiness
सुखेप्सुभिः:
Karana (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootसुख (प्रातिपदिक) + ईप्सु (कृदन्त-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया (3), बहुवचन; उपपद-तत्पुरुषः (सुखम् ईप्सवः) करण/सहायक (by those who desire happiness)

Vyāsa (deduced from immediate narrative context in the same adhyāya)

Tirtha: Kāśī

Type: kshetra

Scene: A Kāśī devotee performs sevā before a four-armed Janārdana icon—lamp, flowers, tulasī—while the Gaṅgā flows behind; the deity’s four arms clearly display śaṅkha, cakra, gadā, padma.

J
Janārdana (Viṣṇu)
C
Caturbhuja (Four-armed Viṣṇu)

FAQs

All human aims—from enjoyment to liberation—are ultimately granted by Janārdana; sustained service (sevā) to him is advised.

The teaching appears within the Kāśī-khaṇḍa (Kashi Mahatmya) framework, but the verse itself does not name a specific tirtha.

Sevā/worship: continual service to the four-armed Viṣṇu.