Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Kashi Khanda, Shloka 45

निर्वाणलक्ष्म्याः सदनमेतदानंदकाननम् । एतत्प्राप्य न मोक्तव्यं पुण्यैः संसारभीरुणा

nirvāṇalakṣmyāḥ sadanametadānaṃdakānanam | etatprāpya na moktavyaṃ puṇyaiḥ saṃsārabhīruṇā

Dieses Ānandakānana ist die eigentliche Wohnstatt des Glücks der Nirvāṇa. Wer es erreicht hat und den Saṃsāra fürchtet, soll es nicht preisgeben; vielmehr soll er es durch verdienstvolle Taten (puṇya) festhalten.

निर्वाणलक्ष्म्याःof the fortune/glory of liberation
निर्वाणलक्ष्म्याः:
Sambandha (Genitive relation/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootनिर्वाण-लक्ष्मी (प्रातिपदिक; निर्वाण + लक्ष्मी)
Formस्त्रीलिङ्ग, षष्ठी (6th/Genitive), एकवचन; षष्ठी-तत्पुरुषः (निर्वाणस्य लक्ष्मीः)
सदनम्abode; dwelling
सदनम्:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootसदन (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया (1st/2nd), एकवचन
एतत्this
एतत्:
Visheshana (Adjectival modifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootएतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया (1st/2nd), एकवचन; विशेषण
आनंदकाननम्the blissful grove
आनंदकाननम्:
Apposition (समानााधिकरण)
TypeNoun
Rootआनन्द-कानन (प्रातिपदिक; आनन्द + कानन)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया (1st/2nd), एकवचन; कर्मधारयः (आनन्दं काननम्)
एतत्this (place)
एतत्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootएतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (2nd/Accusative), एकवचन
प्राप्यhaving attained
प्राप्य:
Purvakala-kriya (Prior action/पूर्वकालक्रिया)
TypeVerb
Rootप्र-आप् (धातु)
Formक्त्वान्त (Gerund/Absolutive), अव्ययभाव; ‘having attained’
not
:
Negation (निषेध)
TypeIndeclinable
Rootन (अव्यय)
Formनिषेधार्थक-अव्यय (negative particle)
मोक्तव्यम्should be abandoned/left
मोक्तव्यम्:
Vidhi/Predicate obligation (विधेय)
TypeVerb
Rootमुच् (धातु)
Formतव्यत्-प्रत्ययान्त (Gerundive/Obligatory), नपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन; विधेय (should be abandoned)
पुण्यैःby merits; through pious deeds
पुण्यैः:
Karana (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootपुण्य (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, तृतीया (3rd/Instrumental), बहुवचन
संसारभीरुणाby one fearful of worldly existence
संसारभीरुणा:
Karta (Agent/कर्ता)
TypeAdjective
Rootसंसार-भीरु (प्रातिपदिक; संसार + भीरु)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया (3rd/Instrumental), एकवचन; षष्ठी-तत्पुरुषः (संसारस्य भीरुः); विशेषण (implicit agent)

Skanda (deduced; Kāśīkhaṇḍa dialogues commonly Skanda → Agastya)

Tirtha: Ānandakānana (within Kāśī/Avimukta)

Type: kshetra

Listener: Pilgrimage-seeking audience (sages/ devotees)

Scene: A luminous sacred grove within Kāśī—Ānandakānana—filled with bilva and aśvattha trees, soft golden light, pilgrims performing pradakṣiṇā, and an unseen Shiva-presence signifying nirvāṇa-lakṣmī’s abode.

Ā
Ānandakānana
N
Nirvāṇa
S
Saṃsāra
K
Kāśī

FAQs

Kāśī/Ānandakānana is described as liberation’s own dwelling; one seeking freedom from saṃsāra should cherish and preserve the connection to this kṣetra through puṇya.

Ānandakānana (Kāśī), praised as the abode of ‘nirvāṇa-lakṣmī’.

Puṇya (meritorious acts) is advised as the means by which a saṃsāra-fearing seeker should not ‘abandon’ the attained sacred opportunity.