Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Kashi Khanda, Shloka 95

श्ववाहना रक्तमुखा महादंष्ट्रा महाभुजाः । नग्ना विमुक्तकेशाश्च प्रमत्ता रुधिरासवैः

śvavāhanā raktamukhā mahādaṃṣṭrā mahābhujāḥ | nagnā vimuktakeśāśca pramattā rudhirāsavaiḥ

Sie reiten auf Hunden, sind rotgesichtig, mit gewaltigen Hauern und mächtigen Armen; nackt, mit gelöstem Haar, berauscht von Blut und Rauschtrank.

श्ववाहनाःhaving dogs as mounts
श्ववाहनाः:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootश्व-वहन (प्रातिपदिक; श्वन् + वाहन)
Formपुंलिङ्ग; प्रथमा; बहुवचन; षष्ठी-तत्पुरुषः (श्वानां वाहनं येषाम्)
रक्तमुखाःred-faced/blood-mouthed
रक्तमुखाः:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootरक्त-मुख (प्रातिपदिक; रक्त + मुख)
Formपुंलिङ्ग; प्रथमा; बहुवचन; कर्मधारयः (रक्तं मुखं येषाम्)
महादंष्ट्राःwith huge fangs
महादंष्ट्राः:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootमहा-दंष्ट्रा (प्रातिपदिक; महा + दंष्ट्रा)
Formपुंलिङ्ग; प्रथमा; बहुवचन; कर्मधारयः (महती दंष्ट्रा येषाम्)
महाभुजाःwith mighty arms
महाभुजाः:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootमहा-भुज (प्रातिपदिक; महा + भुज)
Formपुंलिङ्ग; प्रथमा; बहुवचन; कर्मधारयः (महान्तो भुजाः येषाम्)
नग्नाःnaked
नग्नाः:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootनग्न (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग; प्रथमा; बहुवचन
विमुक्तकेशाःwith loose/unbound hair
विमुक्तकेशाः:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootवि-मुक्त-केश (प्रातिपदिक; वि + मुक्त + केश)
Formपुंलिङ्ग; प्रथमा; बहुवचन; कर्मधारयः (विमुक्ताः केशाः येषाम्)
and
:
Samuccaya (Conjunction/समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चयार्थक
प्रमत्ताःmaddened
प्रमत्ताः:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootप्र-मद् (धातु) + क्त (कृदन्त)
Formक्त-प्रत्ययान्त; पुंलिङ्ग; प्रथमा; बहुवचन; भावे/कर्तरि प्रयोगः (intoxicated/maddened)
रुधिरासवैःby blood-liquors/with blood-intoxicants
रुधिरासवैः:
Karaṇa (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootरुधिर-आसव (प्रातिपदिक; रुधिर + आसव)
Formपुंलिङ्ग; तृतीया-विभक्ति (3rd/Instrumental); बहुवचन; तत्पुरुषः (रुधिरस्य आसवैः)

Skanda

Tirtha: Kāśī

Type: kshetra

Scene: A night procession of fierce attendants: dog-mounted figures with red faces, huge fangs, mighty arms; naked, hair unbound, eyes wild—yet positioned as guardians rather than attackers, forming a moving perimeter around sacred Kāśī.

V
Vetāla (context)
K
Kāśī
B
Bhairava (context)

FAQs

Kāśī’s holiness is defended by awe-inspiring guardians, symbolizing the removal of fear and obstacles for the righteous.

Kāśī (Vārāṇasī), depicted as a heavily protected liberation-kṣetra.

None; the verse is descriptive, not prescriptive.