Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Kashi Khanda, Shloka 55

अत्र त्रिलोचनादन्यं समर्चयतियोल्पधीः । सलोचनोपि विज्ञेयो लोचनाभ्यां विवर्जितः

atra trilocanādanyaṃ samarcayatiyolpadhīḥ | salocanopi vijñeyo locanābhyāṃ vivarjitaḥ

Wer hier aus geringem Verstand einen anderen als den Dreiäugigen Herrn verehrt, der sei—obwohl er Augen hat—als des wahren Sehens beraubt erkannt.

अत्रhere
अत्र:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootअत्र (अव्यय)
Formअव्यय; देशवाचक
त्रिलोचनात्than Trilocana (Śiva)
त्रिलोचनात्:
Apadana (अपादान; ‘from/than’)
TypeNoun
Rootत्रि + लोचन (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग; पञ्चमी-विभक्ति; एकवचन; तत्पुरुष (त्रीणि लोचनानि यस्य = त्रिलोचनः, शिवः)
अन्यम्another
अन्यम्:
Karma (कर्म)
TypeAdjective
Rootअन्य (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग; द्वितीया-विभक्ति; एकवचन; विशेषण (कर्मपद)
समर्चयतिworships
समर्चयति:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootसम्+अर्च् (धातु)
Formलट् (present); परस्मैपद; प्रथमपुरुष; एकवचन; ‘worships’
यःwho
यः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootयद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग; प्रथमा-विभक्ति; एकवचन; सम्बन्ध-प्रत्यय (relative pronoun)
अल्पधीःone of little understanding
अल्पधीः:
Karta (कर्ता; यः-विशेषण)
TypeNoun
Rootअल्प + धी (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग; प्रथमा-विभक्ति; एकवचन; कर्मधारय (अल्पा धीः यस्य)
सलोचनःhaving eyes
सलोचनः:
Karta/Predicate (विधेय)
TypeAdjective
Rootस + लोचन (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग; प्रथमा-विभक्ति; एकवचन; बहुव्रीहि (लोचनानि सन्ति यस्य)
अपिeven/also
अपि:
Sambandha (Particle/निपात)
TypeIndeclinable
Rootअपि (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चय/अप्यर्थ-निपात (particle ‘also/even’)
विज्ञेयःis to be regarded/known
विज्ञेयः:
Karta/Predicate (विधेय)
TypeAdjective
Rootवि+ज्ञा (धातु)
Formकृदन्त; यत्-प्रत्यय (gerundive); पुंलिङ्ग; प्रथमा-विभक्ति; एकवचन; ‘to be known/considered’
लोचनाभ्याम्by (his two) eyes
लोचनाभ्याम्:
Karana (करण)
TypeNoun
Rootलोचन (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग; तृतीया-विभक्ति; द्विवचन; ‘by/with (two) eyes’
विवर्जितःdeprived (of)
विवर्जितः:
Karta/Predicate (विधेय)
TypeAdjective
Rootवि+वृज्/वर्ज् (धातु)
Formकृदन्त; क्त-प्रत्यय (past passive participle); पुंलिङ्ग; प्रथमा-विभक्ति; एकवचन; ‘devoid of’

Viṣṇu

Tirtha: Kāśī

Type: kshetra

Scene: A didactic tableau: Viṣṇu’s words appear as a moral mirror—pilgrims with open eyes yet veiled inner vision stand before a radiant three-eyed Śiva; the third eye symbolizes true insight.

V
Viṣṇu
Ś
Śiva (Trilocana)

FAQs

Spiritual vision is discernment—without recognizing the kṣetra’s presiding deity, one remains ‘blind’ despite physical sight.

Kāśī as the domain of Trilocana (Śiva), where right worship aligns with the kṣetra’s lord.

It implicitly prescribes directing worship in Kāśī to Śiva (Trilocana) rather than to other deities.