Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Kashi Khanda, Shloka 78

विषादं हि तृतीयेन सिद्धः प्राणोथ योगिनः । भवेत्क्रमात्सन्निरुद्धः सिद्धः प्राणोथ योगिना । क्रमेण सेव्यमानोसौ नयते यत्र चेच्छति

viṣādaṃ hi tṛtīyena siddhaḥ prāṇotha yoginaḥ | bhavetkramātsanniruddhaḥ siddhaḥ prāṇotha yoginā | krameṇa sevyamānosau nayate yatra cecchati

Wahrlich, durch die dritte Stufe überwindet er die Niedergeschlagenheit; dann wird das Prāṇa des Yogin vollkommen. Wenn das Prāṇa nach und nach völlig gezügelt und gemeistert ist, trägt es den Yogin durch stetige Übung dorthin, wohin er es wünscht.

विषादम्dejection
विषादम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootविषाद (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया (2nd), एकवचन (masc. acc. sg.)
हिindeed
हि:
Sambandha (Discourse particle/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootहि (अव्यय)
Formअव्यय; हेत्वर्थक/निश्चयार्थक-निपातः (particle: indeed/for)
तृतीयेनby the third (stage)
तृतीयेन:
Karana (Instrument/करण)
TypeAdjective
Rootतृतीय (प्रातिपदिक)
Formपुं/नपुंसकलिङ्ग, तृतीया (3rd), एकवचन; करणार्थे (instr. sg., ‘by the third’)
सिद्धःperfected
सिद्धः:
Karta (Predicate adjective/कर्ता-सम्बन्ध)
TypeAdjective
Rootसिध् (धातु) → सिद्ध (कृदन्त-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन; भूतकर्मणि कृदन्तः (क्त), ‘accomplished/perfected’ (masc. nom. sg.)
प्राणःbreath (prāṇa)
प्राणः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootप्राण (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन (masc. nom. sg.)
अथthen
अथ:
Sambandha (Discourse/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootअथ (अव्यय)
Formअव्यय; अनन्तरार्थक-निपातः (particle: then/now)
योगिनःof the yogin
योगिनः:
Sambandha (Possessor/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootयोगिन् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी (6th), एकवचन (masc. gen. sg.)
भवेत्should become
भवेत्:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootभू (धातु)
Formविधिलिङ् (Optative), प्रथमपुरुष, एकवचन; परस्मैपद (should become)
क्रमात्gradually/in sequence
क्रमात्:
Kriya-vishesana (Adverbial/क्रियाविशेषण)
TypeNoun
Rootक्रम (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, पञ्चमी (5th), एकवचन; अव्ययीभाववत् क्रियाविशेषणार्थे (abl. sg. used adverbially: ‘in due order/gradually’)
सन्निरुद्धःfully restrained
सन्निरुद्धः:
Karta (Predicate adjective/कर्ता-सम्बन्ध)
TypeAdjective
Rootसम् + नि + रुध् (धातु) → निरुद्ध (कृदन्त)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन; भूतकर्मणि कृदन्तः (क्त), उपसर्गयुक्तः; ‘well-restrained’ (masc. nom. sg.)
सिद्धःperfected
सिद्धः:
Karta (Predicate adjective/कर्ता-सम्बन्ध)
TypeAdjective
Rootसिध् (धातु) → सिद्ध (कृदन्त-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन; क्त-प्रत्ययान्त (masc. nom. sg.)
प्राणःbreath (prāṇa)
प्राणः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootप्राण (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन (masc. nom. sg.)
अथthen
अथ:
Sambandha (Discourse/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootअथ (अव्यय)
Formअव्यय; अनन्तरार्थक (particle)
योगिनाby the yogin
योगिना:
Karana (Agent-instrument/करण)
TypeNoun
Rootयोगिन् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया (3rd), एकवचन; करण/कर्तृ-सम्बन्धे (instr. sg., ‘by the yogin’)
क्रमेणgradually
क्रमेण:
Kriya-vishesana (Adverbial/क्रियाविशेषण)
TypeNoun
Rootक्रम (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया (3rd), एकवचन; क्रियाविशेषणार्थे (instr. sg. used adverbially: ‘gradually’)
सेव्यमानःbeing practiced
सेव्यमानः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeAdjective
Rootसेव् (धातु) → सेव्यमान (कृदन्त)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन; वर्तमानकाले कर्मणि कृदन्तः (शानच्/मान), ‘being practiced/served’ (masc. nom. sg.)
असौthis/that (practice)
असौ:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootअसद्/अदस् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन; सर्वनाम (masc. nom. sg.)
नयतेleads
नयते:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootनी (धातु)
Formलट् (Present), प्रथमपुरुष, एकवचन; आत्मनेपद (leads)
यत्रwhere
यत्र:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootयत्र (अव्यय)
Formअव्यय; देशवाचक-सम्बन्धबोधक (relative adverb: where)
and
:
Sambandha (Connector/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चयार्थक (and)
इच्छतिwishes
इच्छति:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootइष् (धातु)
Formलट् (Present), प्रथमपुरुष, एकवचन; परस्मैपद (wishes)

Skanda (deduced: Kāśīkhaṇḍa commonly Skanda → Agastya)

Tirtha: Kāśī-kṣetra

Type: kshetra

Scene: A yogin in deep restraint; prāṇa visualized as a luminous current coiling within suṣumṇā; the city of Kāśī appears as a sacred mandala behind, suggesting inner and outer pilgrimage merging.

FAQs

Persistent, graded discipline culminates in prāṇa-siddhi, where mastery of breath supports mastery of one’s inner and outer movement.

The teaching is embedded in Kāśīkhaṇḍa’s Kāśī-oriented liberation tradition, without naming a specific tīrtha in this verse.

Advance to the third grade to overcome dejection; continue gradual practice until prāṇa is thoroughly restrained and mastered.