Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Kashi Khanda, Shloka 69

शिरः प्रावृत्य कंठं वा जले मुक्तशिखोऽपि च । अक्षालितपदद्वंद्व आचांतोप्यशुचिर्मतः

śiraḥ prāvṛtya kaṃṭhaṃ vā jale muktaśikho'pi ca | akṣālitapadadvaṃdva ācāṃtopyaśucirmataḥ

Selbst wenn man den Kopf oder die Kehle ins Wasser taucht und selbst wenn das Haar gelöst ist, gilt man als unrein, wenn das Paar der Füße nicht gewaschen wurde – auch wenn Ācamana vollzogen wurde.

शिरःhead
शिरः:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootशिरस् (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
प्रावृत्यhaving covered
प्रावृत्य:
Purvakala (Prior action/पूर्वकाल)
TypeVerb
Rootप्र-आ-वृ (धातु)
Formक्त्वान्त (Absolutive/Gerund), अव्ययभाव; ‘आवृत्य’ = having covered
कण्ठम्throat
कण्ठम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootकण्ठ (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
वाor
वा:
Sambandha (Relation/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootवा (अव्यय)
Formअव्यय; विकल्पार्थक (or)
जलेin water
जले:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootजल (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति (अधिकरण), एकवचन
मुक्तशिखःwith loosened topknot
मुक्तशिखः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeAdjective
Rootमुक्त-शिख (प्रातिपदिक; मुक्त + शिखा)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; ‘मुक्ता शिखा यस्य’ (hair-tuft let loose)
अपिeven
अपि:
Sambandha (Relation/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootअपि (अव्यय)
Formअव्यय; अपि = even/also
and
:
Sambandha (Relation/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चयार्थक (and)
अक्षालितपदद्वन्द्वःone whose pair of feet is unwashed
अक्षालितपदद्वन्द्वः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeAdjective
Rootअ-क्षालित-पद-द्वन्द्व (प्रातिपदिक; नञ् + क्षालित + पद + द्वन्द्व)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; ‘पदयोः द्वन्द्वं’ = पादयुगलम्; अक्षालितम् = न धौतं
आचान्तःhaving sipped (ācamana)
आचान्तः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeVerb
Rootआ-चम् (धातु)
Formक्त-प्रत्ययान्त (past participle used adjectivally), पुंलिङ्ग प्रथमा एकवचन; ‘आचमितवान्’
अपिeven
अपि:
Sambandha (Relation/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootअपि (अव्यय)
Formअव्यय; even
अशुचिःimpure
अशुचिः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeAdjective
Rootअ-शुचि (प्रातिपदिक; नञ् + शुचि)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
मतःis considered
मतः:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootमन् (धातु)
Formक्त-प्रत्ययान्त (past passive participle), पुंलिङ्ग प्रथमा एकवचन; ‘मतः’ = considered

Skanda (deduced: Kāśīkhaṇḍa commonly as Skanda teaching Agastya)

Tirtha: Kāśī Gaṅgā-ghāṭas (general)

Type: ghat

Scene: A devotee stands at the ghāṭa with wet head and loosened hair, but dusty feet; an elder points to the unwashed feet, indicating impurity despite ācamana.

FAQs

Purity requires completeness and attention to prescribed steps; partial actions do not replace the whole discipline.

The verse is procedural and does not name a tīrtha; it sits within Kāśī Khaṇḍa’s dharma instruction.

Washing the feet is mandatory for cleanliness; immersion or ācamana alone does not suffice if feet remain unwashed.