Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Brahma Khanda, Shloka 80

अतश्चिकित्साशक्तोऽपि यस्मादकृतभेषजः । अर्धमार्गे निवृत्तस्त्वं तेन तं हतवानसि । शाकल्येनैवमुदितः काश्यपः प्रत्यभाषत

ataścikitsāśakto'pi yasmādakṛtabheṣajaḥ | ardhamārge nivṛttastvaṃ tena taṃ hatavānasi | śākalyenaivamuditaḥ kāśyapaḥ pratyabhāṣata

Darum: Obwohl du zur Heilung fähig warst, hast du, da du das Heilmittel nicht verabreicht und auf halbem Wege umgekehrt bist, ihn dadurch getötet. So von Śākalya angesprochen, erwiderte Kāśyapa.

अतःtherefore
अतः:
Sambandha (Logical connector)
TypeIndeclinable
Rootअतः (अव्यय)
Formअव्यय; हेत्वर्थक (therefore/from this)
चिकित्साशक्तःcapable of treatment
चिकित्साशक्तः:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootचिकित्साशक्त (प्रातिपदिक) = चिकित्सा + शक्त
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; तत्पुरुषः (चिकित्सायां शक्तः)
अपिeven
अपि:
Sambandha (Particle)
TypeIndeclinable
Rootअपि (अव्यय)
Formअव्यय; अपि-कार (even/also)
यस्मात्because
यस्मात्:
Hetu (Cause/हेतु)
TypeNoun
Rootयद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुं/नपुंसक, पञ्चमी-विभक्ति, एकवचन; सर्वनाम; हेत्वर्थे (because)
अकृतभेषजःone who did not prepare medicine
अकृतभेषजः:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootअकृतभेषज (प्रातिपदिक) = अ + कृत + भेषज
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; नञ्-तत्पुरुषः (भेषजं न कृतम् येन)
अर्धमार्गेmidway; on half the way
अर्धमार्गे:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootअर्धमार्ग (प्रातिपदिक) = अर्ध + मार्ग
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति (7th/Locative), एकवचन; तत्पुरुषः (मार्गस्य अर्धे)
निवृत्तःhaving turned back
निवृत्तः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeVerb
Rootनि + वृत् (धातु) + क्त (कृदन्त)
Formक्त-प्रत्ययान्त कृदन्त; पुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
त्वम्you
त्वम्:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootयुष्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formउत्तमपुरुष-सर्वनाम; प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
तेनthereby; because of that
तेन:
Hetu (Cause/हेतु)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुं/नपुंसक, तृतीया-विभक्ति, एकवचन; सर्वनाम
तम्him
तम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; सर्वनाम
हतवान्killed; has slain
हतवान्:
Kriya (Predicate/क्रिया)
TypeVerb
Rootहन् (धातु) + क्तवतु (कृदन्त)
Formक्तवतु-प्रत्ययान्त कृदन्त (past active participle); पुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; कर्तरि
असिyou are
असि:
Kriya (Copula/क्रिया)
TypeVerb
Rootअस् (धातु)
Formलट्-लकार (Present), मध्यमपुरुष, एकवचन; परस्मैपद
शाकल्येनby Śākalya
शाकल्येन:
Karana/Hetu (Instrument/Cause)
TypeNoun
Rootशाकल्य (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति, एकवचन; नाम (proper noun)
एवम्thus
एवम्:
Kriya-vishesana (Manner)
TypeIndeclinable
Rootएवम् (अव्यय)
Formअव्यय; प्रकारवाचक (thus/in this manner)
उदितःhaving been spoken; having spoken
उदितः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeVerb
Rootवद् (धातु) + क्त (कृदन्त) with उद्-उपसर्ग
Formउद् + वद् → उदित (said/uttered); क्त-प्रत्ययान्त कृदन्त; पुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
काश्यपःKāśyapa
काश्यपः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootकाश्यप (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; नाम (proper noun)
प्रत्यभाषतreplied
प्रत्यभाषत:
Kriya (Predicate/क्रिया)
TypeVerb
Rootप्रति + आ + भाष् (धातु)
Formलङ्-लकार (Imperfect/Past), प्रथमपुरुष, एकवचन; परस्मैपद

Śākalya (addressing), followed by Kāśyapa (reply begins)

Tirtha: Setukṣetra

Type: kshetra

Listener: sages/pilgrims

Scene: Śākalya confronts Kāśyapa: ‘You could have treated, but you turned back midway; thus you killed him.’ Kāśyapa prepares to reply; tension in the assembly.

Ś
Śākalya
K
Kāśyapa

FAQs

Abandoning a life-saving duty midway, despite ability, is framed as moral responsibility for the resulting death.

No specific tīrtha is named in this verse; it is part of the Setu Māhātmya chapter’s didactic narrative.

No ritual; it concerns bheṣaja (medicine) and the duty of cikitsā (treatment).