Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Brahma Khanda, Shloka 29

वसिष्ठं प्रार्थयामास कामधेनुमभीष्टदाम् । प्रत्याख्यातो वसिष्ठेन प्रचकर्ष च तां बलात्

vasiṣṭhaṃ prārthayāmāsa kāmadhenumabhīṣṭadām | pratyākhyāto vasiṣṭhena pracakarṣa ca tāṃ balāt

Er flehte Vasiṣṭha um Kāmadhenū an, die Erfüllerin ersehnter Gaben. Von Vasiṣṭha abgewiesen, schleppte er sie dennoch mit Gewalt fort.

वसिष्ठम्Vasiṣṭha
वसिष्ठम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootवसिष्ठ (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
प्रार्थयामासrequested, begged
प्रार्थयामास:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootप्र + अर्थय्/अर्थ् (धातु)
Formलिट्-लकार (Periphrastic Perfect), प्रथम-पुरुष, एकवचन, परस्मैपद
कामधेनुम्Kāmadhenu
कामधेनुम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootकाम + धेनु (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; तत्पुरुष-समास
अभीष्टदाम्granting desired boons
अभीष्टदाम्:
Karma (कर्म)
TypeAdjective
Rootअभीष्ट + दा (प्रातिपदिक: दा/दाम् ‘giver’)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; तत्पुरुष-समास (अभीष्टं ददाति इति) विशेषण (कामधेनुम्)
प्रत्याख्यातःrefused
प्रत्याख्यातः:
Karta (कर्ता)
TypeAdjective
Rootप्रति + आ + ख्या (धातु) → प्रत्याख्यात (कृदन्त, क्त)
Formक्त-प्रत्ययान्त, पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; (निषिद्ध/निरस्त)
वसिष्ठेनby Vasiṣṭha
वसिष्ठेन:
Karana (करण)
TypeNoun
Rootवसिष्ठ (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया, एकवचन
प्रचकर्षdragged away
प्रचकर्ष:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootप्र + कर्ष् (धातु)
Formलङ्-लकार (Imperfect), प्रथम-पुरुष, एकवचन, परस्मैपद
and
:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चयार्थक-अव्यय (conjunction)
ताम्her (that cow)
ताम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
बलात्by force
बलात्:
Hetu (हेतु)
TypeIndeclinable
Rootबल (प्रातिपदिक)
Formतसिल्-प्रत्ययान्त अव्यय (ablatival adverb: from force), हेतुवाचक

Sūta

Tirtha: वसिष्ठाश्रम

Type: kshetra

Listener: ब्राह्मण/ऋषिगण

Scene: विश्वामित्र वसिष्ठ से कामधेनु माँगता है; वसिष्ठ का निषेध; तत्पश्चात सैनिकों द्वारा गौ को बलात् खींचना—गौ का भय/वेदना, ऋषि का संयमित क्रोध।

V
Vasiṣṭha
K
Kāmadhenū
V
Viśvāmitra (implied)

FAQs

Desire for extraordinary power, when divorced from restraint and dharma, turns into coercion and becomes the seed of downfall.

No site is directly praised in this verse; it develops the moral and narrative background linked to Kapitīrtha’s māhātmya.

None; the verse narrates an adharma act (forcible seizure) as a cautionary turning point.