Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Brahma Khanda, Shloka 77

रामनाथं महादेवं नत्वा भक्तिपुरःसरम् । विमुक्तपातको विप्राः प्रययौ पितुराश्रमम्

rāmanāthaṃ mahādevaṃ natvā bhaktipuraḥsaram | vimuktapātako viprāḥ prayayau piturāśramam

O Brahmanen, nachdem er sich vor Rāmanātha Mahādeva verneigt hatte, von Hingabe geleitet, zog er, von Sünde befreit, zum Āśrama seines Vaters.

रामनाथम्Rāma’s lord (Rāmanātha)
रामनाथम्:
Karman (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootरामनाथ (प्रातिपदिक) = राम + नाथ
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति (कर्म), एकवचन; षष्ठी-तत्पुरुषः (रामस्य नाथः)
महादेवम्Mahādeva (Śiva)
महादेवम्:
Karman (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootमहादेव (प्रातिपदिक) = महा + देव
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; कर्मधारयः (महान् देवः)
नत्वाhaving bowed
नत्वा:
Kriya (Gerundial action/पूर्वक्रिया)
TypeVerb
Rootनम् (धातु)
Formक्त्वान्त-अव्ययकृदन्त (absolutive/gerund), ‘having bowed’
भक्तिपुरःसरम्preceded by devotion; with devotion foremost
भक्तिपुरःसरम्:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootभक्तिपुरःसर (प्रातिपदिक) = भक्ति + पुरःसर
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; षष्ठी-तत्पुरुषः (भक्त्या पुरःसरः)
विमुक्तपातकःfreed from sin
विमुक्तपातकः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeAdjective
Rootविमुक्तपातक (प्रातिपदिक) = विमुक्त + पातक
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; कर्मधारयः (विमुक्तं पातकं यस्य/विमुक्तः पातकात्)
विप्राःO brāhmaṇas
विप्राः:
Sambodhana/Address (Vocative-like address/सम्बोधन)
TypeNoun
Rootविप्र (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन
प्रययौwent forth; departed
प्रययौ:
Kriya (Main verb/क्रिया)
TypeVerb
Rootप्र + या (धातु)
Formलिट् (परोक्षभूत/Perfect), प्रथमपुरुष, एकवचन, परस्मैपद
पितुःof (his) father
पितुः:
Sambandha (Genitive relation/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootपितृ (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी-विभक्ति (सम्बन्ध), एकवचन
आश्रमम्hermitage
आश्रमम्:
Karman (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootआश्रम (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन

Narrator (implied Purāṇic narrator within Setukhaṇḍa context)

Tirtha: Rāmanātha (Rāmeśvara)

Type: kshetra

Listener: Brāhmaṇas / sages (viprāḥ, munipuṅgavāḥ)

Scene: A pilgrim-sage bows with folded hands before the Rāmanātha liṅga in a coastal temple; lamps glow, conch sounds, and the sea-breeze suggests Setu’s shore; the pilgrim then turns toward a forest hermitage path.

R
Rāmanātha
M
Mahādeva (Śiva)

FAQs

Devotion (bhakti) expressed through reverent bowing to Śiva becomes a doorway to purification and a dharmic return to one’s duties.

Rāmanātha at Rāmeśvaram (Setukhaṇḍa’s sacred landscape connected with Setu).

Namaskāra—bowing to Mahādeva with devotion (implied as a purifying act within the tīrtha context).