Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Brahma Khanda, Shloka 29

सर्वरोगात्प्रमुच्येत परं सुखमवाप्नुयात् । तीर्थानि राम सर्वत्र स्नानपानावगाहनैः

sarvarogātpramucyeta paraṃ sukhamavāpnuyāt | tīrthāni rāma sarvatra snānapānāvagāhanaiḥ

O Rāma, man würde von allen Krankheiten befreit und höchstes Glück erlangen; denn die Tīrthas überall verleihen solche Früchte durch Baden, Trinken ihres Wassers und Untertauchen.

सर्वरोगात्from all disease
सर्वरोगात्:
Apadana (Source/अपादान)
TypeNoun
Rootसर्व + रोग (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, पञ्चमी (5th/Ablative), एकवचन; ‘सर्वः रोगः’ इति कर्मधारय
प्रमुच्येतwould be released
प्रमुच्येत:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootप्र + मुच् (धातु)
Formविधिलिङ् (Optative), प्रथमपुरुष (3rd person), एकवचन; आत्मनेपद; कर्मणि/भावे अर्थः — ‘would be freed’
परम्supreme
परम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeAdjective
Rootपर (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (2nd/Accusative), एकवचन; ‘सुखम्’ इत्यस्य विशेषण
सुखम्happiness
सुखम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootसुख (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (2nd/Accusative), एकवचन
अवाप्नुयात्would obtain
अवाप्नुयात्:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootअव + आप् (धातु)
Formविधिलिङ् (Optative), प्रथमपुरुष (3rd person), एकवचन; परस्मैपद
तीर्थानिholy places
तीर्थानि:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootतीर्थ (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया (1st/2nd), बहुवचन; वाक्ये विषय/उद्देश्यरूपेण
रामO Rāma
राम:
Sambodhana (Address/सम्बोधन)
TypeNoun
Rootराम (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सम्बोधन (Vocative), एकवचन
सर्वत्रeverywhere
सर्वत्र:
Adhikarana (Adverbial location/अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootसर्वत्र (अव्यय)
Formअव्यय, देशवाचक क्रियाविशेषण (adverb of place)
स्नानपानावगाहनैःby bathing, drinking, and immersion
स्नानपानावगाहनैः:
Karana (Instrument/means/करण)
TypeNoun
Rootस्नान + पान + अवगाहन (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, तृतीया (3rd/Instrumental), बहुवचन; इतरेतर-द्वन्द्व (snāna-pāna-avagāhana)

Unknown (Dharmāraṇya Khaṇḍa narrative voice; speaker not explicit in excerpt)

Listener: Rāma

Scene: A teacher addresses Rāma while gesturing toward multiple tīrthas—rivers, ponds, ghats—where pilgrims bathe, sip water, and immerse; imagery emphasizes healing and serenity.

R
Rāma
T
Tīrthas

FAQs

Sacred waters heal body and uplift spirit; tīrtha practice integrates physical ritual with inner purification.

This verse speaks generally of tīrthas everywhere, within the broader Dharmāraṇya praise-context.

Snāna (bathing), pāna (drinking tīrtha-water), and avagāha (ritual immersion).