Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Brahma Khanda, Shloka 62

मृगशावैस्तथा सिंहाः सत्त्वरूपा बभूविरे । परस्परं चिक्रीडुस्ते यथा चैव सहोदराः । दूराद्ददर्श च वनं तत्र देवोऽब्रवीत्तदा

mṛgaśāvaistathā siṃhāḥ sattvarūpā babhūvire | parasparaṃ cikrīḍuste yathā caiva sahodarāḥ | dūrāddadarśa ca vanaṃ tatra devo'bravīttadā

Sogar die Löwen wurden unter den Rehkitzen sanft und nahmen eine friedvolle Natur an; sie spielten miteinander, als wären sie Geschwister. Aus der Ferne erblickte der Gott jenen Wald und sprach daraufhin.

मृगशावैःwith deer-cubs
मृगशावैः:
Saha (Association/सह)
TypeNoun
Rootमृग (प्रातिपदिक) + शाव (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति, बहुवचन; समासः तत्पुरुषः (मृगस्य शावः)
तथाlikewise
तथा:
Sambandha (Connector/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootतथा (अव्यय)
Formप्रकारवाचक-अव्यय
सिंहाःlions
सिंहाः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootसिंह (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन
सत्त्वरूपाःhaving the nature/form of goodness/creatureliness
सत्त्वरूपाः:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootसत्त्व (प्रातिपदिक) + रूप (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन; विशेषणम्; समासः तत्पुरुषः (सत्त्वस्य रूपम्)
बभूविरेbecame
बभूविरे:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootभू (धातु)
Formलिट्-लकार, प्रथम-पुरुष, बहुवचन, आत्मनेपदम्
परस्परम्mutually
परस्परम्:
Kriya-visheshana (Adverbial/क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootपरस्परम् (अव्यय)
Formपरस्पर-भाववाचक-अव्यय (reciprocal adverb)
चिक्रीडुःplayed/sported
चिक्रीडुः:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootक्रीड् (धातु)
Formलिट्-लकार, प्रथम-पुरुष, बहुवचन, परस्मैपदम्
तेthey
ते:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन; सर्वनाम
यथाas if
यथा:
Sambandha (Connector/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootयथा (अव्यय)
Formउपमान/प्रकारवाचक-अव्यय (as/like)
and
:
Sambandha (Connector/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चय-अव्यय
एवindeed
एव:
Sambandha (Connector/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootएव (अव्यय)
Formअवधारण-अव्यय (emphatic particle)
सहोदराःbrothers (born of the same womb)
सहोदराः:
Upamana (Standard of comparison/उपमान)
TypeNoun
Rootसहोदर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन
दूरात्from afar
दूरात्:
Apadana (Source/अपादान)
TypeIndeclinable
Rootदूर (प्रातिपदिक)
Formपञ्चमी-अर्थे अव्ययीभाववत् निपातः (ablatival adverb: 'from afar')
ददर्शsaw
ददर्श:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootदृश् (धातु)
Formलिट्-लकार, प्रथम-पुरुष, एकवचन, परस्मैपदम्
and
:
Sambandha (Connector/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चय-अव्यय
वनम्the forest
वनम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootवन (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
तत्रthere
तत्र:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootतत्र (अव्यय)
Formदेशवाचक-अव्यय
देवःthe god (Indra)
देवः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootदेव (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
अब्रवीत्said/spoke
अब्रवीत्:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootब्रू (धातु)
Formलङ्-लकार (अनद्यतनभूत/Imperfect), प्रथम-पुरुष, एकवचन, परस्मैपदम्
तदाthen
तदा:
Kala (Time/काल)
TypeIndeclinable
Rootतदा (अव्यय)
Formकालवाचक-अव्यय (temporal adverb)

Narrator (with transition to Indra’s speech at the end of the verse)

Tirtha: Dharmāraṇya

Type: kshetra

Scene: A distant viewpoint: a god beholds a forest where lions and fawns play together like siblings; the scene is suffused with gentle light and an uncanny calm; the god prepares to speak, indicating a turning point.

I
Indra

FAQs

Tapas and sanctity transform the environment—symbolically teaching that dharma pacifies violence and establishes fearless harmony.

Dharmāraṇya, whose holiness is shown by the unnatural peace among predator and prey.

None; the verse sets the scene for Indra’s ensuing command regarding a tapas-related conflict.