Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Brahma Khanda, Shloka 57

अशोभत वनं तत्तु महेंद्रध्वजसन्निभैः । सुखशीतसुगन्धी च पुष्परेणुवहोऽनिलः

aśobhata vanaṃ tattu maheṃdradhvajasannibhaiḥ | sukhaśītasugandhī ca puṣpareṇuvaho'nilaḥ

Jener Wald erglänzte, den hohen Bannern Indras gleich; und ein sanfter, kühler, duftender Hauch wehte, der den Blütenstaub der Blumen trug.

अशोभतshone/was splendid
अशोभत:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Root√शुभ् (धातु)
Formलङ्-लकार (अनद्यतनभूत/imperfect), प्रथमपुरुष, एकवचन, आत्मनेपदम्; अ-आगमः
वनम्the forest
वनम्:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootवन (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
तत्that
तत्:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; विशेषणम् (वनम्)
तुindeed/but
तु:
Sambandha (Discourse particle/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootतु (अव्यय)
Formअव्यय (विरोध/contrast particle)
महेंद्र-ध्वज-सन्निभैःwith (things) resembling Indra’s banners
महेंद्र-ध्वज-सन्निभैः:
Karana (Instrument/करण)
TypeAdjective
Rootमहेंद्र (प्रातिपदिक) + ध्वज (प्रातिपदिक) + सन्निभ (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति (करण), बहुवचन; विशेषणम् (अलक्षित-कर्तृ/उपकरणभावेन); समासः—तत्पुरुषः (महेंद्रस्य ध्वजवत् सन्निभाः)
सुख-शीत-सुगन्धीpleasant, cool, and fragrant
सुख-शीत-सुगन्धी:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootसुख (प्रातिपदिक) + शीत (प्रातिपदिक) + सुगन्धिन् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; विशेषणम् (अनिलः); समासः—द्वन्द्वः/समाहारद्वन्द्वः (सुखश्च शीतश्च सुगन्धिश्च)
and
:
Sambandha (Connector/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्यय (समुच्चय conjunction)
पुष्प-रेणु-वहःcarrying flower-pollen
पुष्प-रेणु-वहः:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootपुष्प (प्रातिपदिक) + रेणु (प्रातिपदिक) + वह (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; विशेषणम् (अनिलः); समासः—तत्पुरुषः (पुष्परेणुं वहति)
अनिलःthe wind
अनिलः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootअनिल (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन

Narrator (contextual Purāṇic narration; speaker not explicit in this verse)

Tirtha: Dharmāraṇya

Type: kshetra

Scene: A radiant forest with tall, banner-like forms; a cool fragrant wind visibly carries golden pollen through sunbeams.

I
Indra

FAQs

A tīrtha’s holiness is mirrored in auspicious sensory signs—coolness, fragrance, and radiance—supporting contemplation and dharma.

Dharmāraṇya, depicted as a resplendent sacred forest fit for ascetic life.

None; it is descriptive māhātmya praising the sacred setting.