Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Brahma Khanda, Shloka 38

सह शूद्रैद्विजैः सर्व एकीभूत्वा गतास्तदा । मुक्तारण्यं पुण्यतमं निर्जनं हि ययुश्च ते

saha śūdraidvijaiḥ sarva ekībhūtvā gatāstadā | muktāraṇyaṃ puṇyatamaṃ nirjanaṃ hi yayuśca te

Da zogen sie alle—zusammen mit den Śūdras und den Zweimalgeborenen—als eine geeinte Schar dahin; und sie begaben sich nach Muktāraṇya, dem heiligsten, wahrhaft menschenleeren Ort.

सहtogether with
सह:
Sahartha (Accompaniment/सह)
TypeIndeclinable
Rootसह (अव्यय)
Formअव्यय; सहार्थक उपपद (postposition: 'with'—योगे तृतीया)
शूद्रैःwith śūdras
शूद्रैः:
Sahartha (Accompaniment/सह)
TypeNoun
Rootशूद्र (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया (सह/Instrumental), बहुवचन
द्विजैःwith twice-born (brahmins etc.)
द्विजैः:
Sahartha (Accompaniment/सह)
TypeNoun
Rootद्विज (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया (सह/Instrumental), बहुवचन
सर्वेall (of them)
सर्वे:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootसर्व (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (कर्ता/Subject), बहुवचन
एकीभूत्वाhaving united
एकीभूत्वा:
Purvakala (Prior action/पूर्वक्रिया)
TypeVerb
Rootएकी-भू (धातु)
Formक्त्वा-प्रत्ययान्त अव्यय (Gerund): 'having become one/united'
गताःwent
गताः:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootगम् (धातु)
Formक्त (Past participle), पुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन
तदाthen
तदा:
Avyaya (Temporal/काल)
TypeIndeclinable
Rootतदा (अव्यय)
Formअव्यय; कालवाचक (adverb: 'then')
मुक्तारण्यम्the Muktāraṇya (liberated forest)
मुक्तारण्यम्:
Karma (Destination/कर्म)
TypeNoun
Rootमुक्त (प्रातिपदिक) + अरण्य (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (कर्म/Object—destination), एकवचन; समासः—कर्मधारय (मुक्तम् अरण्यम्)
पुण्यतमम्most holy
पुण्यतमम्:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootपुण्य (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; तमप्-प्रत्यय (superlative) विशेषण (of मुक्तारण्यम्)
निर्जनम्deserted
निर्जनम्:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootनिर्जन (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; विशेषण (of मुक्तारण्यम्)
हिindeed
हि:
Avyaya (Particle/निपात)
TypeIndeclinable
Rootहि (अव्यय)
Formअव्यय; निपात (particle: indeed)
ययुःwent
ययुः:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootया (धातु)
Formलिट् (Perfect), परस्मैपद, प्रथमपुरुष, बहुवचन
and
:
Avyaya (Conjunction/समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चय (conjunction)
तेthey
ते:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन; सर्वनाम

Unspecified narrator (Purāṇic narration)

Tirtha: Muktāraṇya

Type: kshetra

Listener: राजन् (King)

Scene: A united procession of diverse communities entering a luminous, quiet forest labeled Muktāraṇya; the forest appears serene—clearings, hermitages, a small tīrtha pool, and shafts of light.

M
Muktāraṇya
Ś
Śūdras
D
Dvijas

FAQs

Sacred places draw people into unity; approaching a holy forest with collective resolve is presented as a dharmic response to turmoil.

Muktāraṇya is explicitly praised as ‘puṇyatama’—a highly meritorious sacred forest.

No specific rite is stated; the implied practice is pilgrimage/relocation to a sanctified forest-region.