Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Brahma Khanda, Shloka 62

वेधा हरिर्हरश्चैव तप्यंते परमं तपः । धर्मारण्ये त्रिसंध्यं च स्नात्वा देवसरस्यथ

vedhā harirharaścaiva tapyaṃte paramaṃ tapaḥ | dharmāraṇye trisaṃdhyaṃ ca snātvā devasarasyatha

Brahmā, Hari und Hara selbst üben die höchste Askese. In Dharmāraṇya, nachdem man im Devasaras zu den drei Sandhyās—bei Morgendämmerung, Mittag und Abenddämmerung—gebadet hat, (nimmt man an jener heiligenden Übung teil).

वेधाःthe Creator (Brahmā)
वेधाः:
Karta (Subject)
TypeNoun
Rootवेधस्/वेधा (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (Nominative/1st), एकवचन
हरिःHari (Viṣṇu)
हरिः:
Karta (Subject)
TypeNoun
Rootहरि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
हरःHara (Śiva)
हरः:
Karta (Subject)
TypeNoun
Rootहर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
and
:
Sambandha-bodhaka (Conjunction)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चयबोधक अव्यय (conjunction)
एवindeed/just
एव:
Sambandha-bodhaka (Particle)
TypeIndeclinable
Rootएव (अव्यय)
Formअवधारण (emphatic particle)
तप्यन्तेperform austerity/are heated (do penance)
तप्यन्ते:
Kriyā (Predicate)
TypeVerb
Root√तप् (धातु)
Formलट् (Present), प्रथमपुरुष, बहुवचन; आत्मनेपद
परमम्supreme
परमम्:
Karma (Object-qualifier)
TypeAdjective
Rootपरम (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; विशेषणम् (qualifier)
तपःausterity/penance
तपः:
Karma (Object)
TypeNoun
Rootतपस् (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (Accusative/2nd), एकवचन
धर्मारण्येin Dharmāraṇya (the forest of Dharma)
धर्मारण्ये:
Adhikaraṇa (Location)
TypeNoun
Rootधर्म (प्रातिपदिक) + अरण्य (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी (Locative/7th), एकवचन; षष्ठी-तत्पुरुषः (धर्मस्य अरण्यम्)
त्रिसन्ध्यम्at the three twilight-times (thrice daily)
त्रिसन्ध्यम्:
Kriyāviśeṣaṇa (Adverbial accusative of time)
TypeAdjective
Rootत्रि (संख्या) + सन्ध्य (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; द्विगु-समासः (त्रयः सन्ध्याः यस्य/त्रिसन्ध्य-कालम्)
and
:
Sambandha-bodhaka (Conjunction)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चयबोधक अव्यय (conjunction)
स्नात्वाhaving bathed
स्नात्वा:
Kriyāviśeṣaṇa (Adverbial modifier)
TypeIndeclinable
Root√स्ना (धातु)
Formक्त्वान्त (absolutive/gerund)
देवसरसिin the Devasaras (divine lake)
देवसरसि:
Adhikaraṇa (Location)
TypeNoun
Rootदेव (प्रातिपदिक) + सरस् (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी, एकवचन; षष्ठी-तत्पुरुषः (देवानां सरः)
अथthen
अथ:
Sambandha-bodhaka (Discourse particle)
TypeIndeclinable
Rootअथ (अव्यय)
Formअनन्तरबोधक अव्यय (then/thereupon)

Unknown (Dharmāraṇya Khaṇḍa narrative voice)

Tirtha: Devasaras (within Dharmāraṇya)

Type: kund

Scene: At a lotus-filled sacred lake in a forest, three great deities are envisioned as performing austerity; pilgrims bathe at dawn/noon/dusk, with changing sky colors marking the sandhyās.

B
Brahmā (Vedhā)
V
Viṣṇu (Hari)
Ś
Śiva (Hara)
D
Dharmāraṇya
D
Devasaras
T
Trisaṃdhyā

FAQs

Dharmāraṇya is exalted as a place of tapas so powerful that even the Trimūrti are associated with its austerity; sandhyā-time discipline is central.

Dharmāraṇya and its Devasaras bathing-place.

Bathe at Devasaras during the three sandhyās—dawn, midday, and dusk.