Previous Verse

Skanda Purana — Brahma Khanda, Shloka 93

भूयोपि शिवभक्तानां प्रभावं विस्मयावहम् । समासाद्वर्णयिष्यामि श्रोतॄणां मंगलायनम्

bhūyopi śivabhaktānāṃ prabhāvaṃ vismayāvaham | samāsādvarṇayiṣyāmi śrotṝṇāṃ maṃgalāyanam

„Erneut will ich, kurz gefasst, die staunenswerte Macht der Śiva-Verehrer schildern, eine Quelle des Heils für die Zuhörer.“

भूयःagain, further
भूयः:
Sambandha (Adverbial/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootभूयस् (अव्यय)
Formपुनरर्थक/अधिक्यवाचक अव्यय (adverb: again/more)
अपिalso
अपि:
Sambandha (Particle/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootअपि (अव्यय)
Formसमुच्चय/अपेक्षा-बोधक अव्यय (particle)
शिवभक्तानाम्of Śiva’s devotees
शिवभक्तानाम्:
Sambandha (Genitive/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootशिव + भक्त (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी-विभक्ति, बहुवचन (m. gen. pl.); समासः—षष्ठी-तत्पुरुष (शिवस्य भक्ताः)
प्रभावम्power/glory
प्रभावम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootप्रभाव (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन (m. acc. sg.)
विस्मयावहम्wonder-causing
विस्मयावहम्:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootविस्मय + आवह (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; विशेषण (m. acc. sg.); समासः—उपपद-तत्पुरुष (विस्मयं आवहति इति)
समासात्briefly, in summary
समासात्:
Sambandha (Manner/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootसमास (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, पञ्चमी-विभक्ति, एकवचन (abl. sg.); अव्ययीभाववत् प्रयोग—‘संक्षेपेण’ (in brief)
वर्णयिष्यामिI will describe
वर्णयिष्यामि:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootवर्णय् (धातु; वर्ण् + णिच्)
Formलृट्-लकार (भविष्यत्/Future), उत्तम-पुरुष, एकवचन; परस्मैपद
श्रोतॄणाम्of the listeners
श्रोतॄणाम्:
Sampradana (Beneficiary/सम्प्रदान)
TypeNoun
Rootश्रोतृ (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी-विभक्ति, बहुवचन (m. gen. pl.)
मंगलायनम्a source/cause of auspiciousness
मंगलायनम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootमङ्गल + आयन (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन (n. acc. sg.); समासः—तत्पुरुष (मङ्गलस्य आयनम् = मङ्गल-हेतु/आश्रय)

Sūta

Tirtha: Naimiṣāraṇya (frame)

Type: kshetra

Listener: Śaunaka and assembled sages

Scene: Sūta promises further narration; sages lean forward in anticipation; atmosphere of wonder and auspicious expectancy in the forest assembly.

S
Sūta
Ś
Śiva-bhaktāḥ (devotees of Śiva)

FAQs

Hearing accounts of devotees is itself auspicious; purāṇic śravaṇa is presented as a dharmic means that purifies and inspires devotion.

No specific sacred place is indicated; the emphasis is on the auspiciousness of listening.

The implied practice is śravaṇa (devotional listening), but no formal rite is prescribed.