Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Brahma Khanda, Shloka 43

तस्याः पाणिग्रहं काले कृत्वा चंद्रांगदः कृती । उवास कतिचिन्मासांस्तत्रैव श्वशुरालये

tasyāḥ pāṇigrahaṃ kāle kṛtvā caṃdrāṃgadaḥ kṛtī | uvāsa katicinmāsāṃstatraiva śvaśurālaye

Zur rechten Zeit vollzog der tüchtige Candrāṅgada den heiligen Ritus des Handergreifens und verweilte danach einige Monate dort im Hause seines Schwiegervaters.

तस्याःof her
तस्याः:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, षष्ठी-विभक्ति (Genitive/6th), एकवचन
पाणिग्रहम्hand-taking (marriage)
पाणिग्रहम्:
Karman (कर्म)
TypeNoun
Rootपाणि + ग्रह (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति (Accusative/2nd), एकवचन; षष्ठी-तत्पुरुषः (पाणेः ग्रहः)
कालेat the proper time
काले:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootकाल (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति (Locative/7th), एकवचन
कृत्वाhaving performed
कृत्वा:
Kriyāviśeṣaṇa (क्रियाविशेषण)
TypeVerb
Rootकृ (धातु)
Formक्त्वान्त-अव्यय (Gerund/Absolutive), ‘having done/performed’
चन्द्रांगदःCandrāṅgada
चन्द्रांगदः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootचन्द्र + अङ्गद (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति (Nominative/1st), एकवचन; कर्मधारय/तत्पुरुष-रूपेण नाम (चन्द्र इव अङ्गदः / चन्द्रस्य अङ्गदः)
कृतीcapable/active
कृती:
Karta (कर्ता)
TypeAdjective
Rootकृतिन् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति (Nominative/1st), एकवचन; विशेषणम् (of चन्द्रांगदः)
उवासdwelt/stayed
उवास:
Kriyā (क्रिया)
TypeVerb
Rootवस् (धातु)
Formलिट्-लकार (Perfect), प्रथम-पुरुष (3rd person), एकवचन
कतिचित्some
कतिचित्:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeIndeclinable
Rootकतिचित् (अव्यय/सर्वनाम)
Formअव्यय, परिमाणवाचक (indefinite quantifier: some)
मासान्months
मासान्:
Karman (कर्म)
TypeNoun
Rootमास (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति (Accusative/2nd), बहुवचन; कालावधि (extent of time)
तत्रthere
तत्र:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootतत्र (अव्यय)
Formअव्यय, देशवाचक (there)
एवindeed/just
एव:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootएव (अव्यय)
Formअव्यय, निश्चय/अवधारण (particle of emphasis)
श्वशुरालयेin the father-in-law’s house
श्वशुरालये:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootश्वशुर + आलय (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति (Locative/7th), एकवचन; षष्ठी-तत्पुरुषः (श्वशुरस्य आलयः)

Narrator (context not provided; likely Purāṇic narrator within Brāhma Khaṇḍa)

Scene: Wedding pavilion moment of pāṇigrahaṇa: groom Candrāṅgada holds the bride’s hand near the sacred fire; later vignette shows the couple residing in the father-in-law’s palace, receiving hospitality.

C
Candrāṅgada
S
Sīmantinī
F
Father-in-law (śvaśura)

FAQs

The verse highlights orderly dharma—rites performed at the right time and respectful conduct within family relationships.

No specific sacred site is named in this verse.

Pāṇigrahaṇa (hand-taking) is explicitly mentioned as the key marriage rite.