Next Verse

Skanda Purana — Brahma Khanda, Shloka 1

सूत उवाच । अथान्यदपि वक्ष्यामि माहात्म्यं त्रिपुरद्विषः । श्रुतमात्रेण येनाशु च्छिद्यंते सर्वसंशयाः

sūta uvāca | athānyadapi vakṣyāmi māhātmyaṃ tripuradviṣaḥ | śrutamātreṇa yenāśu cchidyaṃte sarvasaṃśayāḥ

Sūta sprach: Nun will ich auch eine weitere Herrlichkeit (māhātmya) des Bezwingers von Tripura, Śiva, verkünden; schon durch bloßes Hören werden alle Zweifel rasch durchschnitten.

सूतःSūta
सूतः:
Karta (Speaker/Subject)
TypeNoun
Rootसूत (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-एकवचन
उवाचsaid
उवाच:
Kriyā (Predicate)
TypeVerb
Root√वच् (धातु)
Formलिट्-लकार (परोक्षभूत/Perfect), प्रथमपुरुष, एकवचन, परस्मैपद
अथthen; now
अथ:
Sambandha (Discourse marker)
TypeIndeclinable
Rootअथ (अव्यय)
Formअव्यय; अनुक्रम/आरम्भबोधक (then/now)
अन्यत्another (thing)
अन्यत्:
Karma (Object)
TypeNoun
Rootअन्य (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-एकवचन; कर्म
अपिalso
अपि:
Sambandha (Particle)
TypeIndeclinable
Rootअपि (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चय/अपि-भाव (also/even)
वक्ष्यामिI will tell
वक्ष्यामि:
Kriyā (Predicate)
TypeVerb
Root√वच् (धातु)
Formलृट्-लकार (Simple future), उत्तमपुरुष, एकवचन, परस्मैपद
माहात्म्यम्the greatness (glory)
माहात्म्यम्:
Karma (Object)
TypeNoun
Rootमाहात्म्य (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-एकवचन; कर्म
त्रिपुरद्विषःof the foe of Tripura (Śiva)
त्रिपुरद्विषः:
Ṣaṣṭhī-sambandha (Genitive relation)
TypeNoun
Rootत्रिपुर + द्विष् (प्रातिपदिक; √द्विष् (धातु) ‘to hate’)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी-एकवचन (Genitive singular); ‘Tripura’s foe’ (Śiva)
श्रुतमात्रेणby mere hearing
श्रुतमात्रेण:
Karaṇa (Instrument)
TypeNoun
Rootश्रुत + मात्र (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, तृतीया-एकवचन; ‘mere hearing’—करण (instrument)
येनby which
येन:
Karaṇa (Instrument)
TypeNoun
Rootयद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुं/नपुंसक, तृतीया-एकवचन; सम्बन्धे ‘by which’
आशुquickly
आशु:
Kriyā-viśeṣaṇa (Adverbial)
TypeIndeclinable
Rootआशु (अव्यय)
Formअव्यय; क्रियाविशेषण (quickly)
च्छिद्यन्तेare cut off
च्छिद्यन्ते:
Kriyā (Predicate)
TypeVerb
Root√छिद् (धातु)
Formलट्-लकार, प्रथमपुरुष, बहुवचन; कर्मणि प्रयोग (Passive)
सर्वसंशयाःall doubts
सर्वसंशयाः:
Karta (Subject in passive)
TypeNoun
Rootसर्व + संशय (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-बहुवचन; कर्तृ/विषय (passive subject)

Sūta (Lomaharṣaṇa/Sūta narrator)

Listener: Ṛṣis/Śaunakādi sages (implied Purāṇic setting)

Scene: Sūta seated on a vyāsāsana in a forest hermitage, sages gathered attentively; behind, a symbolic image of Śiva as Tripurāntaka with bow, indicating the subject of the forthcoming māhātmya.

S
Sūta
Ś
Śiva
T
Tripuradviṣ (Tripurāntaka)

FAQs

Hearing the divine māhātmya of Śiva is itself transformative and dispels spiritual doubt.

No particular site is specified in this verse; it introduces Śiva’s māhātmya in general.

Śravaṇa—listening to the māhātmya—is presented as the efficacious practice.