Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Brahma Khanda, Shloka 98

इत्येततत्पुण्यमाख्यानं मया समनुवर्णितम् । पठतां शृण्वतां सम्यग्भुक्तिमुक्तिफलप्रदम्

ityetatatpuṇyamākhyānaṃ mayā samanuvarṇitam | paṭhatāṃ śṛṇvatāṃ samyagbhuktimuktiphalapradam

So habe ich diese verdienstvolle Erzählung vollständig dargelegt. Wer sie in rechter Weise liest oder hört, dem verleiht sie die Früchte von weltlichem Genuss und Befreiung.

इतिthus
इति:
Sambandha (particle)
TypeIndeclinable
Rootइति (अव्यय)
Formअव्यय; उद्धरण/समाप्त्यर्थक निपात (thus)
एतत्this
एतत्:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootएतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया (1st/2nd), एकवचन; सर्वनाम; विशेषणरूपेण
तत्that
तत्:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया (1st/2nd), एकवचन; सर्वनाम; विशेषणरूपेण
पुण्यम्meritorious
पुण्यम्:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootपुण्य (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया (1st/2nd), एकवचन; विशेषण
आख्यानम्narrative
आख्यानम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootआख्यान (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा (1st/Nominative), एकवचन
मयाby me
मया:
Karana (करण)
TypeNoun
Rootअस्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formउत्तमपुरुष-सर्वनाम, तृतीया (3rd/Instrumental), एकवचन
समनुवर्णितम्has been described
समनुवर्णितम्:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootसम्-अनु-वर्ण् (धातु) + क्त (प्रत्यय) → समनुवर्णित (कृदन्त-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया (1st/2nd), एकवचन; क्त-प्रत्ययान्त भूतकृदन्त (described)
पठताम्of those who read
पठताम्:
Sambandha (सम्बन्ध/Genitive)
TypeVerb
Rootपठ् (धातु)
Formवर्तमानकाले शतृ-प्रत्ययान्त कृदन्त (present active participle) ‘पठत्’; षष्ठी (6th/Genitive), बहुवचन
शृण्वताम्of those who listen
शृण्वताम्:
Sambandha (सम्बन्ध/Genitive)
TypeVerb
Rootश्रु (धातु)
Formवर्तमानकाले शतृ-प्रत्ययान्त कृदन्त (present active participle) ‘शृण्वत्’; षष्ठी (6th/Genitive), बहुवचन
सम्यक्properly
सम्यक्:
Kriya-visheshana (क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootसम्यक् (अव्यय)
Formअव्यय; क्रियाविशेषण (properly)
भुक्तिमुक्तिफलप्रदम्granting the fruit of enjoyment and liberation
भुक्तिमुक्तिफलप्रदम्:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootभुक्ति + मुक्ति + फल + प्रद (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया (1st/2nd), एकवचन; समास: (भुक्तिः च मुक्तिः च) इति द्वन्द्व-पूर्वपद + तत्पुरुष (भुक्तिमुक्त्योः फलम्) + उपपद-तत्पुरुष (फलप्रद)

Narrator (speaker not specified in snippet)

Listener: Śaunaka and other ṛṣis (typical frame; not explicit in verse)

Scene: A sage-narrator concludes the story, holding a manuscript or gesturing in teaching posture; listeners sit in reverent attention; the words ‘bhukti’ and ‘mukti’ are implied as twin fruits.

FAQs

Purāṇic listening/recitation is presented as a spiritual practice that grants both prosperity (bhukti) and liberation (mukti).

No site is named; the verse is a general phalaśruti for the narrative.

Śravaṇa (hearing) and pāṭha (reading/recitation) of the sacred narrative are recommended.