Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Brahma Khanda, Shloka 11

तावत्स राजा निशितैर्भल्लैर्व्याघ्रमताडयत् । न च तैर्विव्यथे किंचिद्गिरींद्र इव वृष्टिभिः

tāvatsa rājā niśitairbhallairvyāghramatāḍayat | na ca tairvivyathe kiṃcidgirīṃdra iva vṛṣṭibhiḥ

Da traf der König den Tiger mit scharfen Pfeilen; doch er litt nicht im Geringsten darunter, wie ein Berggipfel, den Regen nicht erschüttert.

तावत्then, meanwhile
तावत्:
Kāla-adhikaraṇa (Temporal/कालाधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootतावत् (अव्यय)
Formअव्यय (कालवाचक/temporal adverb)
सःhe
सः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st/प्रथमा), एकवचन; सर्वनाम
राजाthe king
राजा:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootराजन् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st/प्रथमा), एकवचन
निशितैःwith sharp
निशितैः:
Karaṇa (Instrument/करण)
TypeAdjective
Rootनिशित (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया (3rd/तृतीया), बहुवचन; विशेषणम् (भल्लैः)
भल्लैःarrows (barbed darts)
भल्लैः:
Karaṇa (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootभल्ल (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया (3rd/तृतीया), बहुवचन
व्याघ्रम्the tiger
व्याघ्रम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootव्याघ्र (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया (2nd/द्वितीया), एकवचन
अताडयत्struck, beat
अताडयत्:
Kriyā (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootताड् (धातु)
Formलङ् (अनद्यतनभूत/Imperfect), प्रथमपुरुष (3rd person), एकवचन; परस्मैपद
not
:
Pratiṣedha (Negation/निषेध)
TypeIndeclinable
Rootन (अव्यय)
Formअव्यय (निषेध/negation particle)
and
:
Samuccaya (Conjunction/समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्यय (समुच्चय/coordination particle)
तैःby those (arrows)
तैः:
Karaṇa (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया (3rd/तृतीया), बहुवचन; सर्वनाम
विव्यथेwas pained, was hurt
विव्यथे:
Kriyā (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootव्यथ् (धातु)
Formलिट् (परिपूर्णभूत/Perfect), प्रथमपुरुष (3rd person), एकवचन; आत्मनेपद
किञ्चित्at all, in the least
किञ्चित्:
Kriyāviśeṣaṇa (Adverbial modifier/क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootकिञ्चित् (सर्वनाम/अव्ययप्राय)
Formअव्यय (परिमाणवाचक/indefinite adverbial 'at all')
गिरीन्द्रःthe lord of mountains (a great mountain)
गिरीन्द्रः:
Upamāna (Standard of comparison/उपमान)
TypeNoun
Rootगिरि + इन्द्र (प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुषसमास (षष्ठी-तत्पुरुष: गिरिणाम् इन्द्रः), पुंलिङ्ग, प्रथमा (1st/प्रथमा), एकवचन
इवlike
इव:
Upamā (Comparison marker/उपमा)
TypeIndeclinable
Rootइव (अव्यय)
Formअव्यय (उपमा-निपात/comparative particle)
वृष्टिभिःby rains, showers
वृष्टिभिः:
Karaṇa (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootवृष्टि (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, तृतीया (3rd/तृतीया), बहुवचन

Narrator (contextual Purāṇic narrator; likely Sūta/Lomaharṣaṇa addressing sages)

Scene: The king releases a volley of sharp arrows into the tiger, yet the beast remains unshaken, visually contrasted with a rain-soaked mountain standing firm.

K
king
T
tiger (vyāghra)

FAQs

Some threats cannot be overcome by ordinary means alone, urging deeper resolve, strategy, or divine reliance aligned with dharma.

No tīrtha is mentioned; this is a heroic-narrative segment.

None; it describes combat action rather than ritual.