Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Brahma Khanda, Shloka 11

पादसंवाहनं भक्त्या कुर्वंतौ दैवचो दितौ । कल्पयित्वा तु शुश्रूषां प्रीणयामासतुश्चिरम्

pādasaṃvāhanaṃ bhaktyā kurvaṃtau daivaco ditau | kalpayitvā tu śuśrūṣāṃ prīṇayāmāsatuściram

Gleichsam von göttlichem Antrieb bewegt, massierten die beiden ihm in Hingabe die Füße; indem sie aufmerksamen Dienst bereiteten, erfreuten sie ihn lange Zeit.

पादसंवाहनम्foot-massage
पादसंवाहनम्:
Karman (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootpāda + saṃvāhana (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गे, द्वितीया-विभक्तिः, एकवचनम्; समासः—पादानां संवाहनम् (massaging the feet)
भक्त्याwith devotion
भक्त्या:
Karaṇa (Manner/करण)
TypeNoun
Rootbhakti (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्गे, तृतीया-विभक्तिः, एकवचनम्
कुर्वन्तौdoing
कुर्वन्तौ:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeVerb
Root√kṛ (धातु) → kurvat (शतृ)
Formवर्तमानकालिक शतृ-प्रत्ययान्त कृदन्तः (Present active participle); पुंलिङ्गे, प्रथमा, द्विवचनम्; कर्तरि
दैवचोदितौimpelled by divine will
दैवचोदितौ:
Viśeṣaṇa (Adjectival modifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootdaiva + codita (√cud, क्त)
Formपुंलिङ्गे, प्रथमा-विभक्तिः, द्विवचनम्; ‘कुर्वन्तौ’ इति विशेषणम्; समासः—दैवेन चोदितौ (impelled by fate/divine will)
कल्पयित्वाhaving arranged
कल्पयित्वा:
Kriyāviśeṣaṇa (Absolutive/पूर्वक्रिया)
TypeVerb
Root√kḷp (धातु) णिच् + क्त्वा
Formक्त्वान्त अव्ययकृदन्तः (Gerund); णिजन्तः—‘having arranged/provided’
तुand/indeed
तु:
Sambandha (Discourse particle/निपात)
TypeIndeclinable
Roottu (अव्यय)
Formनिपातः/अवधारणार्थकः (particle; ‘indeed/and’)
शुश्रूषाम्service/attendance
शुश्रूषाम्:
Karman (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootśuśrūṣā (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्गे, द्वितीया-विभक्तिः, एकवचनम्
प्रीणयामासतुःthey pleased (him)
प्रीणयामासतुः:
Kriyā (Main action/क्रिया)
TypeVerb
Root√prī (धातु) णिच् + लिट्
Formलिट्-लकारः (Perfect), प्रथमपुरुषः, द्विवचनम्; परस्मैपदम्; णिजन्तः (causative)
चिरम्for a long time
चिरम्:
Kālādhi-karaṇa (Time adjunct/काल)
TypeIndeclinable
Rootciram (अव्यय/प्रातिपदिक)
Formकालवाचक-अव्ययम् (adverb of time)

Narrator (contextual Purāṇic narrator; specific speaker not explicit in this snippet)

Scene: Two devoted hosts sit near the resting yogin and gently massage his feet, their faces intent and humble, as if guided by an unseen divine will; the room is calm and sanctified.

Ṛṣabha

FAQs

Sincere service to the holy, inspired by grace, becomes a means of inner purification and spiritual merit.

No tirtha is named; the verse glorifies service (śuśrūṣā) to a saint.

Pāda-saṃvāhana and sustained śuśrūṣā (attentive service) to an honored guest.