Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Avanti Khanda, Shloka 35

प्रविष्टस्तु वने कण्वस्तृषार्तः श्रमपीडितः । स्नातो रेवाजले पुण्ये सङ्गमे पापनाशने

praviṣṭastu vane kaṇvastṛṣārtaḥ śramapīḍitaḥ | snāto revājale puṇye saṅgame pāpanāśane

Als Kaṇva in jenen Wald eintrat, von Durst gequält und von Müdigkeit bedrückt, badete er in den heiligen Wassern der Revā am Zusammenfluss, der die Sünden vernichtet.

प्रविष्टःhaving entered
प्रविष्टः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeAdjective
Rootप्र + √विश् (धातु) क्त-प्रत्ययान्त (प्रविष्ट)
Formपुंलिङ्गे प्रथमा एकवचनम्; क्त-प्रत्ययान्त भूतकर्मणि/भूतकाले; ‘entered’
तुindeed/and then
तु:
Sambandha (Discourse particle)
TypeIndeclinable
Rootतु (अव्यय)
Formनिपातः; adversative/emphatic particle
वनेin the forest
वने:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootवन (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गे सप्तमी एकवचनम्; locative singular
कण्वःKaṇva (sage)
कण्वः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootकण्व (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे प्रथमा एकवचनम्; nominative singular
तृषा-आर्तःafflicted by thirst
तृषा-आर्तः:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootतृषा (प्रातिपदिक) + आर्त (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे प्रथमा एकवचनम्; तृतीया/षष्ठी-तत्पुरुषार्थः (तृषया आर्तः/तृष्णया पीडितः); nominative singular
श्रमपीडितःtormented by fatigue
श्रमपीडितः:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootश्रम + पीडित (प्रातिपदिक; √पीड् (धातु) क्त-प्रत्ययान्त)
Formपुंलिङ्गे प्रथमा एकवचनम्; तत्पुरुषः (श्रमेन पीडितः); nominative singular
स्नातःbathed
स्नातः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeVerb
Root√स्ना (धातु) क्त-प्रत्ययान्त (स्नात)
Formपुंलिङ्गे प्रथमा एकवचनम्; क्त-प्रत्ययान्त कृदन्तः, कर्तरि प्रयोगः; finite sense: ‘(he) bathed’
रेवाजलेin the waters of the Revā (Narmadā)
रेवाजले:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootरेवा + जल (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गे सप्तमी एकवचनम्; षष्ठी-तत्पुरुषः (रेवायाः जलम्); locative singular
पुण्येholy
पुण्ये:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootपुण्य (प्रातिपदिक)
Formपुं/नपुंसकलिङ्गे सप्तमी एकवचनम्; locative singular; agreeing with सङ्गमे
सङ्गमेat the confluence
सङ्गमे:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootसङ्गम (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे सप्तमी एकवचनम्; locative singular
पापनाशनेsin-destroying
पापनाशने:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootपाप + नाशन (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे सप्तमी एकवचनम्; तत्पुरुषः (पापस्य नाशनः); locative singular; qualifying सङ्गमे

Mārkaṇḍeya

Tirtha: Revā-saṅgama

Type: sangam

Listener: Yudhiṣṭhira

Scene: Kaṇva, travel-worn and thirsty, reaches a luminous river confluence; he steps into the Revā’s holy waters, hands joined in reverence, the meeting currents forming a bright, auspicious swirl.

K
Kaṇva
R
Revā (Narmadā)
U
Urisaṅgama

FAQs

Sacred bathing at a tīrtha-saṅgama is presented as a powerful means of purification and the removal of sin.

The Revā (Narmadā) confluence at Urisaṅgama, explicitly praised as “pāpa-nāśana” (destroyer of sins).

Snāna (ritual bathing) in the holy waters of the Revā at the saṅgama.