Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Avanti Khanda, Shloka 33

चिञ्चिणीचम्पकोपेते ह्यगस्तितरुछादिते । प्रभूतभूतसंयुक्तं वनं सर्वत्र शोभितम्

ciñciṇīcampakopete hyagastitaruchādite | prabhūtabhūtasaṃyuktaṃ vanaṃ sarvatra śobhitam

Reich an Tamarinden- und Campaka-Bäumen und vom Schatten der Agasti-Bäume bedeckt, war jener Wald—von vielen Wesen erfüllt—ringsum von Schönheit.

चिञ्चिणीचम्पकोपेतेendowed with tamarind and campaka trees
चिञ्चिणीचम्पकोपेते:
Visheshana (Qualifier)
TypeAdjective
Rootचिञ्चिणी + चम्पक + उपेत (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी (7th/सप्तमी), एकवचन; क्त-प्रत्ययान्त विशेषण (उपेत = endowed), तत्पुरुष (चिञ्चिणी-चम्पकैः उपेतम्)
हिindeed
हि:
Sambandha (Particle)
TypeIndeclinable
Rootहि (अव्यय)
Formअव्यय; हेत्वर्थ/निपात (particle: indeed/for)
अगस्तितरुछादितेcovered with agasti trees
अगस्तितरुछादिते:
Visheshana (Qualifier)
TypeAdjective
Rootअगस्ति + तरु + छादित (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी (7th/सप्तमी), एकवचन; क्त-प्रत्ययान्त विशेषण (छादित = covered), तत्पुरुष (अगस्ति-तरुभिः छादितम्)
प्रभूतभूतसंयुक्तम्inhabited by many beings
प्रभूतभूतसंयुक्तम्:
Visheshana (Qualifier)
TypeAdjective
Rootप्रभूत + भूत + संयुक्त (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया (1st/2nd), एकवचन; क्त-प्रत्ययान्त विशेषण (संयुक्त = joined/inhabited), तत्पुरुष (प्रभूतैः भूतैः संयुक्तम्)
वनम्the forest
वनम्:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootवन (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा (1st/प्रथमा), एकवचन
सर्वत्रeverywhere
सर्वत्र:
Kriya-visheshana (Adverbial)
TypeIndeclinable
Rootसर्वत्र (अव्यय)
Formअव्यय; देशवाचक क्रियाविशेषण (adverb of place)
शोभितम्was adorned/beautiful
शोभितम्:
Kriya (Predicate)
TypeVerb
Rootशुभ्/शोभ् (धातु)
Formक्त-प्रत्ययान्त कृदन्त (past passive participle), नपुंसकलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन

Mārkaṇḍeya

Tirtha: Urisaṅgama (environs)

Type: sangam

Listener: Sage audience

Scene: A complete sacred forest panorama: tamarind and campaka, agasti shade, many creatures inhabiting the grove; the whole scene radiates auspicious beauty.

U
Urisaṅgama
N
Narmadā (Revā)

FAQs

Purāṇas frame holy places as harmonized realms where the abundance of life signifies auspiciousness and sanctity.

The environs of Urisaṅgama on the Narmadā (Revā), described as a splendid forest.

None; the verse provides sacred topography rather than instruction.