Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Avanti Khanda, Shloka 24

इति कथितमिदं ते शूलभेदस्य पुण्यं महिमन हि मनुष्यैः श्रूयते यत्सपापैः । मदनरिपुतटिन्या याम्यकूलस्थितस्य प्रबलदुरितकन्दोच्छेदकुद्दालकल्पम्

iti kathitamidaṃ te śūlabhedasya puṇyaṃ mahimana hi manuṣyaiḥ śrūyate yatsapāpaiḥ | madanariputaṭinyā yāmyakūlasthitasya prabaladuritakandocchedakuddālakalpam

So ist dir das heilige Verdienst und die Größe von Śūlabheda dargelegt worden – etwas, das selbst von Sündenbeladenen gehört werden kann. Am Südufer des Flusses des Feindes von Madana (Śivas heiliger Revā) gelegen, gleicht es einer Hacke, die die mächtigen Wurzelknoten der Sünde ausreißt.

itithus
iti:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootiti (अव्यय)
Formअव्यय; इत्यादि-निर्देशक (quotative particle)
kathitamtold/related
kathitam:
Kriyā-viśeṣaṇa/Predicative (विधेय)
TypeAdjective
Rootkath (धातु)
Formभूतकृदन्त (क्त) past participle; नपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन; predicate ‘told’
idamthis
idam:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootidam (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन
teto you
te:
Sampradāna (सम्प्रदान)
TypeNoun
Roottvad (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formषष्ठी/चतुर्थी, एकवचन; enclitic pronoun; here dative ‘to you’
śūla-bhedasyaof the piercing/splitting by the trident
śūla-bhedasya:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootśūla (प्रातिपदिक) + bheda (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी, एकवचन; समासः—षष्ठी-तत्पुरुष (śūlasya bhedaḥ)
puṇyammerit; holy (account)
puṇyam:
Karma/Predicative (कर्म/विधेय)
TypeNoun
Rootpuṇya (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन
mahimanO great one
mahiman:
Sambodhana (सम्बोधन)
TypeNoun
Rootmahiman (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सम्बोधन (vocative), एकवचन
hiindeed
hi:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Roothi (अव्यय)
Formअव्यय; निपात (particle)
manuṣyaiḥby men
manuṣyaiḥ:
Karaṇa (करण)
TypeNoun
Rootmanuṣya (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया, बहुवचन; instrumental
śrūyateis heard
śrūyate:
Kriyā (क्रिया)
TypeVerb
Rootśru (धातु)
Formलट् (present), प्रथमपुरुष, एकवचन; आत्मनेपद; कर्मणि प्रयोग (passive)
yatwhich
yat:
Karma/Anvaya (अन्वय)
TypeNoun
Rootyad (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन; relative pronoun referring to ‘idam/puṇyam’
sa-pāpaiḥby the sinful (people)
sa-pāpaiḥ:
Karaṇa (करण)
TypeNoun
Rootsa (उपसर्ग/पूर्वपद) + pāpa (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया, बहुवचन; समासः—तत्पुरुष (सह-पापैः = with sins; ‘sinful’)
madana-ripu-taṭinyāby/with the river of the foe of Kāma (i.e., Gaṅgā)
madana-ripu-taṭinyā:
Karaṇa (करण)
TypeNoun
Rootmadana (प्रातिपदिक) + ripu (प्रातिपदिक) + taṭinī (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, तृतीया, एकवचन; समासः—षष्ठी-तत्पुरुष (madanasya ripuḥ = Śiva; tasya taṭinī = river)
yāmya-kūla-sthitasyaof (him/that) situated on the southern bank
yāmya-kūla-sthitasya:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeAdjective
Rootyāmya (प्रातिपदिक) + kūla (प्रातिपदिक) + sthita (कृदन्त-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग/नपुंसकलिङ्ग, षष्ठी, एकवचन; समासः—तत्पुरुष (yāmye kūle sthitaḥ)
prabala-durita-kanda-ucchheda-kuddāla-kalpamlike a spade that uproots the root of mighty sin
prabala-durita-kanda-ucchheda-kuddāla-kalpam:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootprabala (प्रातिपदिक) + durita (प्रातिपदिक) + kanda (प्रातिपदिक) + ucchheda (प्रातिपदिक) + kuddāla (प्रातिपदिक) + kalpa (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन; बहुपद-तत्पुरुषः—‘prabala-durita-kanda’ (strong-sin-root) + ‘ucchheda-kuddāla’ (spade for uprooting) + ‘kalpa’ (like)

Mārkaṇḍeya (contextual)

Tirtha: Śūlabheda

Type: kshetra

Listener: नृप (king)

Scene: The Revā river flowing; on its southern bank stands the Śūlabheda tīrtha-marker/linga-shrine; Śiva’s presence is implied; a symbolic mattock strikes the earth, uprooting dark root-knots labeled ‘pāpa’.

Ś
Śūlabheda (tīrtha)
M
Madana-ripu (Śiva)
R
Revā (Narmadā)

FAQs

A tīrtha’s greatness is measured by its power to cut the root of sin; even those burdened with wrongdoing are invited to hear and be transformed.

Śūlabheda-tīrtha, described as being on the southern bank of the Revā (Narmadā).

Śravaṇa (hearing) of the māhātmya is explicitly praised; the tīrtha is also characterized as pāpa-nāśaka (sin-destroying), implying pilgrimage and worship there.