Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Avanti Khanda, Shloka 10

ये क्षान्तदान्ताः श्रुतिपूर्णकर्णा जितेन्द्रियाः प्राणिवधान्निवृत्ताः । प्रतिग्रहे संकुचिताग्रहस्तास्ते ब्राह्मणास्तारयितुं समर्थाः

ye kṣāntadāntāḥ śrutipūrṇakarṇā jitendriyāḥ prāṇivadhānnivṛttāḥ | pratigrahe saṃkucitāgrahastāste brāhmaṇāstārayituṃ samarthāḥ

Jene Brāhmaṇas, die duldsam und selbstbezähmt sind, deren Ohren von Śruti erfüllt sind, die die Sinne bezwungen haben, vom Verletzen lebender Wesen abstehen und ihre Hände vom Annehmen von Gaben zurückhalten—solche Brāhmaṇas vermögen andere hinüberzuführen.

येwho (those who)
ये:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootयद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग, प्रथमा (1st/Nominative), बहुवचन; सम्बन्धवाचक-सर्वनाम (relative pronoun)
क्षान्तदान्ताःpatient and self-controlled
क्षान्तदान्ताः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeAdjective
Rootक्षान्त (कृदन्त/प्रातिपदिक) + दान्त (कृदन्त/प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग, प्रथमा (1st/Nominative), बहुवचन; विशेषण (adjectival)
श्रुतिपूर्णकर्णाःwhose ears are filled with scripture (well-versed)
श्रुतिपूर्णकर्णाः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeAdjective
Rootश्रुति (प्रातिपदिक) + पूर्ण (कृदन्त/प्रातिपदिक) + कर्ण (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग, प्रथमा (1st/Nominative), बहुवचन; विशेषण; षष्ठी-तत्पुरुष (श्रुत्या पूर्णाः कर्णाः यस्य)
जितेन्द्रियाःhaving conquered the senses
जितेन्द्रियाः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeAdjective
Rootजित (कृदन्त; √जि (धातु) + क्त) + इन्द्रिय (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग, प्रथमा (1st/Nominative), बहुवचन; विशेषण; कर्मधारय/तत्पुरुष (इन्द्रियाणि जितानि येन)
प्राणिवधात्from killing living beings
प्राणिवधात्:
Apadana (Ablative/अपादान)
TypeNoun
Rootप्राणि (प्रातिपदिक) + वध (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, पञ्चमी (5th/Ablative), एकवचन; तत्पुरुष (प्राणिनां वधः)
निवृत्ताःrefrained, withdrawn
निवृत्ताः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeAdjective
Rootनि√वृत् (धातु) + क्त (कृदन्त)
Formपुल्लिङ्ग, प्रथमा (1st/Nominative), बहुवचन; भूतकृदन्त (past passive participle); विशेषण
प्रतिग्रहेin accepting gifts
प्रतिग्रहे:
Adhikarana (Locative/अधिकरण)
TypeNoun
Rootप्रतिग्रह (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी (7th/Locative), एकवचन
संकुचिताग्रहस्ताःwhose hands are held back (reluctant) in taking gifts
संकुचिताग्रहस्ताः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeAdjective
Rootसंकुचित (कृदन्त; सम्√कुच् + क्त) + अग्र (प्रातिपदिक) + हस्त (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग, प्रथमा (1st/Nominative), बहुवचन; बहुव्रीहि (संकुचितः अग्रः हस्तः येषाम्)
तेthose
ते:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग, प्रथमा (1st/Nominative), बहुवचन; निर्देश-सर्वनाम (demonstrative)
ब्राह्मणाःBrahmins
ब्राह्मणाः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootब्राह्मण (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग, प्रथमा (1st/Nominative), बहुवचन
तारयितुम्to ferry across, to save
तारयितुम्:
Prayojana (Purpose/प्रयोजन)
TypeVerb
Root√तॄ (धातु) + णिच् (causative) + तुमुन् (कृदन्त)
Formतुमुनन्त (infinitive); प्रयोजनार्थक (purpose)
समर्थाःcapable
समर्थाः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeAdjective
Rootसमर्थ (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग, प्रथमा (1st/Nominative), बहुवचन; विशेषण

Śrī Mārkaṇḍeya

Tirtha: Revā (Narmadā) tīra

Type: river

Scene: A serene riverside āśrama atmosphere; an austere brāhmaṇa with calm gaze, minimal possessions, students nearby; symbolic boat/ford imagery suggesting ‘tāraṇa’ (ferrying across).

Ś
Śruti
B
Brāhmaṇa

FAQs

Spiritual power arises from restraint, Vedic grounding, non-violence, and freedom from greed; such purity enables one to uplift others.

No single site is named; the verse teaches the dharmic standards that underpin tīrtha narratives and their promised fruits.

Ethical prescriptions: ahiṃsā (refraining from harm) and restraint in pratigraha (not grasping at gifts).