Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Avanti Khanda, Shloka 14

तां तस्मात्तत्र गत्वाहं वरं दत्त्वा तु वाञ्छितम् । पुनस्तपः करिष्यामि दर्शयिष्यामि वा पुनः । वैष्णवं विश्वरूपं यद्दुर्दश्यं देवदानवैः

tāṃ tasmāttatra gatvāhaṃ varaṃ dattvā tu vāñchitam | punastapaḥ kariṣyāmi darśayiṣyāmi vā punaḥ | vaiṣṇavaṃ viśvarūpaṃ yaddurdaśyaṃ devadānavaiḥ

„Darum werde ich dorthin zu ihr gehen und ihr den ersehnten Segen gewähren. Dann werde ich erneut Askese üben und abermals jene vaiṣṇavische Universale Gestalt offenbaren, die selbst für Götter und Dānavas schwer zu schauen ist.“

ताम्her
ताम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; सर्वनाम
तस्मात्from that / therefore
तस्मात्:
Apadana (Source/अपादान)
TypeIndeclinable
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुं/नपुंसक, पञ्चमी-विभक्ति (5th/Ablative), एकवचन; सर्वनाम (used adverbially: 'therefore/from that')
तत्रthere
तत्र:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootतत्र (अव्यय)
Formदेशवाचक-अव्यय (locative adverb)
गत्वाhaving gone
गत्वा:
Kriya-viseshana (Adverbial/क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootगम् (धातु)
Formक्त्वान्त अव्यय (gerund)
अहम्I
अहम्:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootअस्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formप्रथमा-विभक्ति, एकवचन; सर्वनाम
वरम्a boon
वरम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootवर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
दत्त्वाhaving given
दत्त्वा:
Kriya-viseshana (Adverbial/क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootदा (धातु)
Formक्त्वान्त अव्यय (gerund)
तुindeed / but
तु:
Sambandha (Discourse particle/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootतु (अव्यय)
Formअवधारण/विरोधबोधक-अव्यय (particle)
वाञ्छितम्desired
वाञ्छितम्:
Karma (Object qualifier/कर्मविशेषण)
TypeAdjective
Rootवाञ्छित (कृदन्त; वाञ्छ् (धातु) + क्त)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; भूतकर्मणि कृदन्त (PPP) विशेषणम् (वरम् इति)
पुनःagain
पुनः:
Kriya-viseshana (Adverbial/क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootपुनः (अव्यय)
Formपुनरावृत्तिवाचक-अव्यय (adverb)
तपःausterity, penance
तपः:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootतपस् (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
करिष्यामिI will do
करिष्यामि:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootकृ (धातु)
Formलृट्-लकार (Simple Future), उत्तम-पुरुष (1st person), एकवचन; परस्मैपद
दर्शयिष्यामिI will show
दर्शयिष्यामि:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootदृश् (धातु) + णिच् (causative)
Formलृट्-लकार (Simple Future), उत्तम-पुरुष, एकवचन; परस्मैपद
वाor
वा:
Sambandha (Connector/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootवा (अव्यय)
Formविकल्पबोधक-अव्यय (disjunctive particle)
पुनःagain
पुनः:
Kriya-viseshana (Adverbial/क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootपुनः (अव्यय)
Formपुनरावृत्तिवाचक-अव्यय (adverb)
वैष्णवम्Viṣṇu’s
वैष्णवम्:
Karma (Object qualifier/कर्मविशेषण)
TypeAdjective
Rootवैष्णव (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; विशेषणम् (विश्व रूपम् इति)
विश्व-रूपम्universal form
विश्व-रूपम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootविश्व (प्रातिपदिक) + रूप (प्रातिपदिक)
Formकर्मधारय-समास; नपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
यत्which
यत्:
Sambandha (Relative/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootयद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; सम्बन्धक (relative pronoun)
दुर्दश्यम्hard to be seen
दुर्दश्यम्:
Karma (Object qualifier/कर्मविशेषण)
TypeAdjective
Rootदुर् (उपसर्ग) + दृश्य (कृदन्त; दृश् (धातु) + यत्)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; यत्-प्रत्ययान्त (gerundive/भाव्य) विशेषणम्
देव-दानवैःby gods and demons
देव-दानवैः:
Karana (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootदेव (प्रातिपदिक) + दानव (प्रातिपदिक)
Formद्वन्द्व-समास (इतरेतर); पुंलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति (3rd/Instrumental), बहुवचन

Mārkaṇḍeya (narrating Viṣṇu’s intention)

Tirtha: सागरान्त-क्षेत्र (implied)

Type: kshetra

Scene: Viṣṇu makes a firm resolve: he will go to Śrī, grant her desired boon, then again undertake tapas and reveal the formidable Vaiṣṇava universal form.

V
Viṣṇu
L
Lakṣmī (Śrī/Bhārgavī)
D
Devas
D
Dānavas
V
Viśvarūpa

FAQs

The Supreme is both boon-giver and revealer of transcendent vision; sincere devotion is answered with grace beyond ordinary reach.

The Revākhaṇḍa’s tapas-location is central; the verse highlights the sanctity of the place where boons and divine revelation occur.

Tapas is mentioned as a spiritual means; no formal vrata or tīrtha-rite is specified here.