Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Avanti Khanda, Shloka 15

गौरुवाच । किमहं विस्मृता तुभ्यं विश्वरूपा महेश्वरी । नर्मदा धर्मदा न्ःणां स्वर्गशर्मबलप्रदा

gauruvāca | kimahaṃ vismṛtā tubhyaṃ viśvarūpā maheśvarī | narmadā dharmadā nḥṇāṃ svargaśarmabalapradā

Gaurī sprach: „Hast du mich vergessen? Ich bin Maheśvarī von universaler Gestalt—ich bin Narmadā, die den Menschen Dharma verleiht und Himmelsglück sowie die Kraft schenkt, es zu erlangen.“

गौःthe cow (Gaurī in cow-form)
गौः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootगो (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
उवाचsaid
उवाच:
Kriyā (Action/क्रिया)
TypeVerb
Root√वच् (धातु)
Formलिट्-लकार (Perfect), प्रथमपुरुष, एकवचन, परस्मैपद
किम्what?
किम्:
Prashna (Interrogative)
TypeNoun
Rootकिम् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; प्रश्नार्थक
अहम्I
अहम्:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootअस्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formसर्वनाम, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
विस्मृताforgotten
विस्मृता:
Kriyā (Predicative)
TypeVerb
Rootवि + √स्मृ (धातु) + क्त → विस्मृत (कृदन्त-प्रातिपदिक)
Formभूतकृदन्त (past passive participle), स्त्रीलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; ‘forgotten’ (passive sense)
तुभ्यम्by you / to you
तुभ्यम्:
Sampradāna (Recipient/सम्प्रदान)
TypeNoun
Rootयुष्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formसर्वनाम, चतुर्थी-विभक्ति (Dative), एकवचन
विश्वरूपाof universal form
विश्वरूपा:
Viśeṣaṇa (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootविश्व-रूप (प्रातिपदिक; components: विश्व + रूप)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; कर्मधारय ‘विश्वं रूपं यस्याः/या’
महेश्वरीMaheshvarī (the Great Goddess)
महेश्वरी:
Apposition (समानााधिकरण)
TypeNoun
Rootमहेश्वर-ई (प्रातिपदिक; from महेश्वर + ई)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; देवी-नाम
नर्मदाNarmadā
नर्मदा:
Karta/Apposition
TypeNoun
Rootनर्मदा (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; नदी-नाम
धर्मदाgiver of dharma
धर्मदा:
Viśeṣaṇa
TypeAdjective
Rootधर्म-द (प्रातिपदिक; components: धर्म + द)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; उपपद-तत्पुरुष ‘धर्मं ददाति’
नृणाम्of men, of people
नृणाम्:
Sambandha (Possessor/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootनृ (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी-विभक्ति (Genitive), बहुवचन
स्वर्गशर्मबलप्रदाbestower of heaven, bliss, and strength
स्वर्गशर्मबलप्रदा:
Viśeṣaṇa
TypeAdjective
Rootस्वर्ग-शर्म-बल-प्रद (प्रातिपदिक; components: स्वर्ग + शर्म + बल + प्रद)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; बहुपद-तत्पुरुष/उपपद-समास: ‘स्वर्गं च शर्म च बलं च प्रददाति’ (अर्थतः)

Gaurī (identified here with Narmadā; Viśvarūpā Maheśvarī)

Tirtha: Narmadā (Revā)

Type: river

Listener: The distressed speaker (contextually the one seeking refuge)

Scene: Gaurī speaks in revelation: she declares herself as Viśvarūpā Maheshvarī and as Narmadā, the dharma-giver; the river is envisioned as a goddess with cosmic form rising from the waters.

G
Gaurī
M
Maheśvarī
N
Narmadā (Revā)
S
Svarga
D
Dharma

FAQs

The sacred river is not merely water but the Goddess herself—Śiva’s śakti—who grants dharma, strength, and heavenly well-being.

Narmadā/Revā is explicitly glorified as a divine tīrtha identified with Gaurī Maheśvarī.

No explicit prescription here; the verse states the phala (benefits): dharma, svarga-sukha, and bala through connection with Narmadā.