Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Avanti Khanda, Shloka 116

एकमूर्तिस्त्रयो देवा ब्रह्मविष्णुमहेश्वराः । सत्कार्यकारणोपेताः सुसूक्ष्माः सुमहाफलाः

ekamūrtistrayo devā brahmaviṣṇumaheśvarāḥ | satkāryakāraṇopetāḥ susūkṣmāḥ sumahāphalāḥ

In einer einzigen Gestalt sind die drei Götter—Brahmā, Viṣṇu und Maheśvara—vereint, versehen mit wahrer Ursache und Wirkung; überaus fein und Spender überaus großer Früchte.

एकमूर्तिःof one form
एकमूर्तिः:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootएक (प्रातिपदिक) + मूर्ति (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; कर्मधारय (एका मूर्तिः)
त्रयःthree
त्रयः:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootत्रि (संख्याप्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन; संख्यावाचक
देवाःgods
देवाः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootदेव (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन
ब्रह्मविष्णुमहेश्वराःBrahmā, Vishnu, and Maheśvara
ब्रह्मविष्णुमहेश्वराः:
Apposition (Samānādhikaraṇa/समानाधिकरण)
TypeNoun
Rootब्रह्मा (प्रातिपदिक) + विष्णु (प्रातिपदिक) + महेश्वर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन; इतरेतर-द्वन्द्व (ब्रह्मा च विष्णुश्च महेश्वरश्च)
सत्कार्यकारणोपेताःendowed with true causes and effects
सत्कार्यकारणोपेताः:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootसत् (प्रातिपदिक) + कार्य (प्रातिपदिक) + कारण (प्रातिपदिक) + उपेत (कृदन्त-प्रातिपदिक; उप + इ + क्त)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन; समासः (सत्कार्यकारणैः उपेताः/युक्ताः)
सुसूक्ष्माःvery subtle
सुसूक्ष्माः:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootसु (अव्यय-पूर्वपद) + सूक्ष्म (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन; उपसर्गपूर्वक विशेषण (अतिसूक्ष्माः)
सुमहाफलाःof very great fruit (highly rewarding)
सुमहाफलाः:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootसु (अव्यय-पूर्वपद) + महा (प्रातिपदिक) + फल (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन; कर्मधारय (सु + महत् फलम् यस्य)

Mārkaṇḍeya (deduced from adjoining context in Revā Khaṇḍa narrative)

Tirtha: Asmāhaka (contextual)

Type: kshetra

Listener: Rājan (King)

Scene: A single luminous form subtly containing the attributes of Brahmā (four faces/veda), Viṣṇu (śaṅkha-cakra), and Śiva (triśūla/jaṭā), radiating a fine, almost transparent ‘sūkṣma’ aura; pilgrims perceive ‘mahāphala’ through devotion.

B
Brahmā
V
Viṣṇu
M
Maheśvara (Śiva)

FAQs

The divine is ultimately one, appearing as the Trimūrti; sincere worship touches that unity and yields great spiritual fruit.

The verse is part of the Revā Khaṇḍa’s praise of the Narmadā-region tīrthas, where such worship is said to be highly efficacious.

No single rite is named here; it supports the preceding worship context by explaining the deity’s unified nature and the resulting phala.