माहि॑र्भू॒र्मा पृदा॑कुः । उ॒रुᳪ हि राजा॒ वरु॑णश्च॒कार॒ सूर्या॑य॒ पन्था॒मन्वे॑त॒वा उ॑ । अ॒पदे॒ पादा॒ प्रति॑धातवेऽकरु॒ताप॑व॒क्ता हृ॑दया॒विध॑श्चित् । नमो॒ वरु॑णाया॒भिष्ठि॑तो॒ वरु॑णस्य॒ पाश॑:
mā́hir bhū́r mā́ pṛdā́kuḥ | urúṃ hí rājā́ váruṇaś cakā́ra sū́ryāya pánthām ánv-etavā́ u | apáde pā́dān práti-dhātave ’karutā́pavaktā́ hṛdayā́vidhaś cit | námo váruṇāyābhíṣṭhito váruṇasya pā́śaḥ ||
Nicht schade die Schlange, nicht schade die gefleckte Schlange! Denn König Varuṇa hat den Weg für Sūrya weit gemacht, damit er ihn durchmesse. Im Unbetretenen hat er Füße eingesetzt, um festen Stand zu geben; ja, er ist der Abwehrende, selbst dessen, was das Herz durchbohrt. Verehrung Varuṇa! — (hier ist) Varuṇas Schlinge, angelegt.
मा । अहिः । भूः । मा । पृदाकुः । उरुम् । हि । राजा । वरुणः । चकार । सूर्याय । पन्थाम् । अन्वेतवा इति । अपदे । पादान् । प्रतिधातवे । अकरुत । अपवक्ता । हृदयाविधः । चित् । नमः । वरुणाय । अभिष्ठितः । वरुणस्य । पाशः ।