दे॒वासो॒ हि ष्मा॒ मन॑वे॒ सम॑न्यवो॒ विश्वे॑ सा॒कᳪ सरा॑तयः । ते नो॑ अ॒द्य ते अ॑प॒रं तु॒चे तु नो॒ भव॑न्तु वरिवो॒विद॑:
devā́so hí ṣmā́ mánave sámanyavo víśve sā́kaṃ sárātayaḥ | té no adyá té aparáṃ tucé tu no bhávantu várivo-vidaḥ
Denn die Götter waren wahrlich dem Manu einmütig — alle zusammen, Helfer und Retter. Mögen sie heute und auch danach die Unsrigen sein, zu unserem Schutz; ja, mögen sie uns Weite, freien Raum (varivas) verschaffen.
दे॒वासः॑ । हि । ष्मा॒ । मन॑वे । सम॑न्यवः । विश्वे॑ । सा॒कम् । सरा॑तयः । ते । नः॒ । अ॒द्य । ते । अ॒प॒रम् । तु॒चे । तु । नः॒ । भव॑न्तु । वरिवः॑-विदः ।