वि॒श्वक॑र्मा॒ विम॑ना॒ आद्विहा॑या धा॒ता वि॑धा॒ता प॑र॒मोत स॒न्दृक् । तेषा॑मि॒ष्टानि॒ समि॒षा म॑दन्ति॒ यत्रा॑ सप्त ऋ॒षीन् प॒र एक॑मा॒हुः
viśvákarmā vímanā́ ā́d vihā́yā dhātā́ vidhātā́ paramó ’ta sandṛ́k | téṣām iṣṭā́ni sám iṣā́ madanti yátrā saptá ṛṣī́n pará ékam ā́huḥ ||
Viśvakarman, im Geist zurückgezogen, darüber hinausgegangen, der Setzer, der Ordner, der Höchste, der Allsehende: ihre ersehnten Opfergaben, von Speise genährt, frohlocken dort, wo sie den Einen, jenseits (seiend), die Sieben Ṛṣi nennen.
वि॒श्व-क॑र्मा । वि-मनाः॑ । आ॒त् । वि॒-हा॒याः । धा॒ता । वि॑-धा॒ता । प॒र॒मः । उ॒त । स॒न्दृक् । तेषा॑म् । इ॒ष्टानि॑ । सम्-इ॒षा । म॑दन्ति । यत्र॑ । स॒प्त । ऋ॒षीन् । प॒रः । एक॑म् । आ॒हुः ।