Previous Verse
Next Verse

Shiva Purana — Vayaviya Samhita, Shloka 21

मन्त्रसिद्ध्यर्थं गुरुपूजा–आज्ञा–पौरश्चर्यविधिः / Guru-Authorization, Offerings, and Puraścaraṇa for Mantra-Siddhi

उदङ्मुखः प्राङ्मुखो वा मौनी चैकाग्रमानसः । विशोध्य पञ्चतत्त्वानि दहनप्लावनादिभिः । मन्त्रन्यासादिकं कृत्वा सफलीकृतविग्रहः । आवयोर्विग्रहौ ध्यायन्प्राणापानौ नियम्य च

udaṅmukhaḥ prāṅmukho vā maunī caikāgramānasaḥ | viśodhya pañcatattvāni dahanaplāvanādibhiḥ | mantranyāsādikaṃ kṛtvā saphalīkṛtavigrahaḥ | āvayorvigrahau dhyāyanprāṇāpānau niyamya ca

Nach Norden oder Osten gewandt, schweigend (mauna) und mit einpünktigem Geist, soll er die fünf Elemente durch Verfahren wie inneres „Verbrennen“ und „Überfluten“ (Reinigungen) läutern. Nachdem er Mantra-Nyāsa und verwandte Riten vollzogen und so die heilige Gestalt wirksam gemacht hat, soll er die beiden göttlichen Formen meditieren (Verehrer und Herr, im Kult vereint) und zugleich prāṇa und apāna, die Lebensströme, regulieren.

उदङ्मुखःnorth-facing
उदङ्मुखः:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootउदङ् + मुख (प्रातिपदिक)
Formबहुव्रीहि-समास (उदङ् दिशि मुखं यस्य = facing north), पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
प्राङ्मुखःeast-facing
प्राङ्मुखः:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootप्राङ् + मुख (प्रातिपदिक)
Formबहुव्रीहि-समास (प्राङ् दिशि मुखं यस्य = facing east), पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
वाor
वा:
Vikalpa (विकल्प)
TypeIndeclinable
Rootवा (अव्यय)
Formविकल्पार्थक-अव्यय (disjunctive particle)
मौनीsilent
मौनी:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootमौनिन् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; कर्तृ-विशेषणम्
and
:
Samuccaya (समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चय-अव्यय
एकाग्र-मानसःone-pointed in mind
एकाग्र-मानसः:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootएक + अग्र + मानस (प्रातिपदिक)
Formबहुव्रीहि-समास (एकाग्रं मानसं यस्य = whose mind is one-pointed), पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
विशोध्यhaving purified
विशोध्य:
Purvakala-kriya (पूर्वकाल-क्रिया)
TypeVerb
Rootवि + शुध् (धातु) + ल्यप्
Formल्यप्-प्रत्ययान्त अव्ययकृदन्त (Gerund), पूर्वकालिक-क्रिया
पञ्चतत्त्वानिthe five principles/elements
पञ्चतत्त्वानि:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootपञ्च + तत्त्व (प्रातिपदिक)
Formद्विगु-समास (पञ्च तत्त्वानि), नपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (Acc.), बहुवचन
दहन-प्लावन-आदिभिःby burning, flooding, etc.
दहन-प्लावन-आदिभिः:
Karana (करण)
TypeNoun
Rootदहन + प्लावन + आदि (प्रातिपदिक)
Formद्वन्द्व-समास (दहनं च प्लावनं च; आदि-शब्देन अन्ये), नपुंसकलिङ्ग, तृतीया (Instr.), बहुवचन
मन्त्रन्यास-आदिकम्mantra-nyāsa and related rites
मन्त्रन्यास-आदिकम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootमन्त्र + न्यास + आदि (प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुष-समास (मन्त्रन्यासः आदिः यस्य = mantra-nyāsa etc.), नपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
कृत्वाhaving done
कृत्वा:
Purvakala-kriya (पूर्वकाल-क्रिया)
TypeVerb
Rootकृ (धातु) + त्वा
Formक्त्वान्त-अव्ययकृदन्त (Gerund)
सफलीकृत-विग्रहःwhose form is perfected/fulfilled
सफलीकृत-विग्रहः:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootस-फल + कृ (धातु) + क्त (कृदन्त) + विग्रह (प्रातिपदिक)
Formबहुव्रीहि-समास (सफलीकृतः विग्रहः यस्य = whose body/form is made fruitful), पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
आवयोःof us two
आवयोः:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootअस्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formषष्ठी (Gen.), द्विवचन (Dual)
विग्रहौthe two forms/bodies
विग्रहौ:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootविग्रह (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया (Acc.), द्विवचन; कर्म (ध्यायन्)
ध्यायन्meditating (on)
ध्यायन्:
Karta (कर्ता)
TypeVerb
Rootध्यै (धातु) + शतृ (कृदन्त)
Formवर्तमानकाले कृदन्त (Present active participle/शतृ), पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; कर्तृ-विशेषणम्
प्राणापानौprāṇa and apāna
प्राणापानौ:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootप्राण + अपान (प्रातिपदिक)
Formद्वन्द्व-समास (प्राणश्च अपानश्च), पुंलिङ्ग, द्वितीया (Acc.), द्विवचन
नियम्यhaving restrained
नियम्य:
Purvakala-kriya (पूर्वकाल-क्रिया)
TypeVerb
Rootनि + यम् (धातु) + ल्यप्
Formल्यप्-प्रत्ययान्त अव्ययकृदन्त (Gerund), पूर्वकालिक-क्रिया
and
:
Samuccaya (समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चय-अव्यय

Suta Goswami

Tattva Level: pashu

Shiva Form: Sadāśiva

Significance: Provides an internalized ‘kṣetra’ (pure seat) and method (bhūta-śuddhi, nyāsa, prāṇāyāma) that functions as portable pilgrimage—turning the body into a sanctified shrine fit for Śiva-mantra.

Role: liberating

S
Shiva

FAQs

It teaches that Shiva-worship becomes fruitful when the sādhaka first purifies the elemental body-mind, steadies silence and concentration, and then unites mantra-discipline with yogic regulation of the life-currents—turning outer ritual into inner transformation under Pati (Shiva).

It frames Saguna worship as a consecrated practice: through nyāsa the devotee installs Shiva-consciousness in the limbs and makes the worship-form “effective,” so the Linga/Deity is approached with a purified elemental field and a mind fit for Shiva’s presence.

Face north/east, keep mauna, purify the pañcatattva (bhūta-śuddhi style), perform mantra-nyāsa, meditate on the divine form, and regulate prāṇa–apāna (basic prāṇāyāma/restraint) to stabilize the mind for worship.