Previous Verse
Next Verse

Shloka 20

Arjuna–Gaṇa Saṃvāda: Bāṇādhikāra, Tāpasa-veṣa, and the Ethics of Tapas (अर्जुन-गणसंवादः)

नन्दीश्वर उवाच । इत्येवं वचनन्तस्य श्रुत्वा पार्थोर्जुनस्तदा । क्रोधं कृत्वा शिवं स्मृत्वा मितं वाक्यमथाब्रवीत्

nandīśvara uvāca | ityevaṃ vacanantasya śrutvā pārthorjunastadā | krodhaṃ kṛtvā śivaṃ smṛtvā mitaṃ vākyamathābravīt

Nandīśvara sprach: Als Pārtha (Arjuna) jene Worte vernommen hatte, geriet er in Zorn; doch, des Herrn Śiva eingedenk, redete er darauf mit maßvollen Worten.

नन्दीश्वरःNandīśvara
नन्दीश्वरः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootनन्दीश्वर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st case), एकवचन; समासः नन्दिन् + ईश्वर (षष्ठी-तत्पुरुष/सम्बन्ध)
उवाचsaid
उवाच:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootवच् (धातु)
Formलिट् (Perfect/परोक्षभूत), प्रथमपुरुष, एकवचन; परस्मैपद
इतिthus
इति:
Sambandha (सम्बन्ध/वाक्य-समाप्ति)
TypeIndeclinable
Rootइति (अव्यय)
Formउद्धरण/समाप्तिसूचक अव्यय (quotative particle)
एवम्in this manner
एवम्:
Kriya-visheshana (क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootएवम् (अव्यय)
Formरीतिवाचक अव्यय (adverb of manner)
वचनम्speech/words
वचनम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootवचन (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (2nd case), एकवचन
तस्यof him/of that (person)
तस्य:
Shashthi-sambandha (षष्ठी-सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुं/नपुंसक, षष्ठी (6th case), एकवचन; सर्वनाम
श्रुत्वाhaving heard
श्रुत्वा:
Purvakala-kriya (पूर्वकाल-क्रिया)
TypeVerb
Rootश्रु (धातु)
Formक्त्वान्त अव्ययकृदन्त (gerund), ‘having heard’
पार्थःson of Pṛthā (Arjuna)
पार्थः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootपार्थ (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st case), एकवचन
अर्जुनःArjuna
अर्जुनः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootअर्जुन (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st case), एकवचन; (पार्थः इत्यस्य विशेषण/समनाम)
तदाthen
तदा:
Kriya-visheshana (क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootतदा (अव्यय)
Formकालवाचक अव्यय (temporal adverb)
क्रोधम्anger
क्रोधम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootक्रोध (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया (2nd case), एकवचन
कृत्वाhaving made (i.e., having become angry)
कृत्वा:
Purvakala-kriya (पूर्वकाल-क्रिया)
TypeVerb
Rootकृ (धातु)
Formक्त्वान्त अव्ययकृदन्त (gerund), ‘having done/made’
शिवम्Śiva
शिवम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootशिव (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया (2nd case), एकवचन
स्मृत्वाhaving remembered
स्मृत्वा:
Purvakala-kriya (पूर्वकाल-क्रिया)
TypeVerb
Rootस्मृ (धातु)
Formक्त्वान्त अव्ययकृदन्त (gerund), ‘having remembered’
मितम्measured/brief
मितम्:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootमित (प्रातिपदिक; कृदन्त-विशेषण)
Formकृदन्त (PPP from मा/मि ‘to measure’), नपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; वाक्यम् इति विशेषण
वाक्यम्statement
वाक्यम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootवाक्य (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (2nd case), एकवचन
अथthen
अथ:
Sambandha (सम्बन्ध/अनुक्रम)
TypeIndeclinable
Rootअथ (अव्यय)
Formअनन्तरार्थक अव्यय (then/now)
अब्रवीत्spoke
अब्रवीत्:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootब्रू (धातु)
Formलङ् (Imperfect/अनद्यतनभूत), प्रथमपुरुष, एकवचन; परस्मैपद

Nandishvara (Nandi)

Tattva Level: pashu

Shiva Form: Paśupatinātha

N
Nandishvara
A
Arjuna
S
Shiva

FAQs

The verse highlights that even when strong emotions arise, remembrance of Śiva steadies the mind and speech—an inner Shaiva discipline where devotion (smaraṇa) converts impulse into dharmic restraint.

Remembering Śiva here reflects Saguna upāsanā—holding the Lord’s form and presence in awareness—just as a devotee recollects Śiva through the Liṅga, mantra, and daily worship, which calms agitation and aligns action with dharma.

A practical takeaway is japa and smaraṇa—mentally repeating the Pañcākṣarī ("Om Namaḥ Śivāya") when anger arises, pausing to speak only after the mind becomes steady.