Previous Verse
Next Verse

Shiva Purana — Rudra Samhita, Shloka 2

शुक्रनिग्रहः — The Seizure/Neutralization of Śukra (Kāvya) and the Daityas’ Despondency

सनत्कुमार उवाच । काव्ये निगीर्णे गिरिजेश्वरेण दैत्या जयाशारहिता बभूवुः । हस्तैर्विमुक्ता इव वारणेन्द्राः शृंगैर्विहीना इव गोवृषाश्च

sanatkumāra uvāca | kāvye nigīrṇe girijeśvareṇa daityā jayāśārahitā babhūvuḥ | hastairvimuktā iva vāraṇendrāḥ śṛṃgairvihīnā iva govṛṣāśca

Sanatkumāra sprach: Als Girijeśvara (Herr Śiva, der Herr der Girijā) Kāvyā (Śukrācārya) verschlungen hatte, wurden die Dāityas aller Hoffnung auf Sieg beraubt—wie königliche Elefanten ohne Rüssel und wie Stiere und Kühe ohne Hörner.

सनत्कुमारःSanatkumāra
सनत्कुमारः:
Karta (कर्ता/वक्ता)
TypeNoun
Rootसनत्कुमार (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति (1st/Nominative), एकवचन; समासः—सनत् + कुमार (कर्मधारय)
उवाचsaid
उवाच:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootवच् (धातु)
Formलिट्-लकार (Perfect), प्रथम-पुरुष, एकवचन; परस्मैपद
काव्येin/into (the demon) Kāvya
काव्ये:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootकाव्य (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति (7th/Locative), एकवचन
निगीर्णेhaving been swallowed
निगीर्णे:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootनि + गॄ (धातु)
Formभूतकर्मणि कृदन्त (PPP), नपुंसकलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति, एकवचन; ‘निगीर्ण’ = swallowed
गिरिजेश्वरेणby Girijeśvara (Śiva)
गिरिजेश्वरेण:
Karana (करण)
TypeNoun
Rootगिरिजेश्वर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति (3rd/Instrumental), एकवचन; समासः—गिरिजायाः ईश्वरः (षष्ठी-तत्पुरुष)
दैत्याःthe demons
दैत्याः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootदैत्य (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन
जयाशा-रहिताःdevoid of hope of victory
जयाशा-रहिताः:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootजय + आशा + रहित (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन; समासः—जयस्य आशा (षष्ठी) + रहित (नञ्/वर्जनार्थ) → ‘जयाशारहित’ (षष्ठी-तत्पुरुष)
बभूवुःbecame
बभूवुः:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootभू (धातु)
Formलिट्-लकार (Perfect), प्रथम-पुरुष, बहुवचन; परस्मैपद
हस्तैःby/with (their) hands
हस्तैः:
Karana (करण)
TypeNoun
Rootहस्त (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति, बहुवचन
विमुक्ताःfreed, deprived
विमुक्ताः:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootवि + मुच् (धातु)
Formभूतकर्मणि कृदन्त (PPP), पुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन
इवas if/like
इव:
Sambandha (सम्बन्ध/उपमा)
TypeIndeclinable
Rootइव (अव्यय)
Formउपमा-अव्यय (particle of comparison)
वारणेन्द्राःlordly elephants
वारणेन्द्राः:
Upamana (उपमान)
TypeNoun
Rootवारणेन्द्र (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन; समासः—वारणः इन्द्रः (कर्मधारय)
शृङ्गैःby/with horns
शृङ्गैः:
Karana (करण)
TypeNoun
Rootशृङ्ग (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति, बहुवचन
विहीनाःdeprived of
विहीनाः:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootवि + हा (धातु)
Formभूतकर्मणि कृदन्त (PPP), पुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन
इवlike
इव:
Sambandha (सम्बन्ध/उपमा)
TypeIndeclinable
Rootइव (अव्यय)
Formउपमा-अव्यय
गोवृषाःbulls
गोवृषाः:
Upamana (उपमान)
TypeNoun
Rootगोवृष (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन; समासः—गोः वृषः / गोवृषः (कर्मधारय/तत्पुरुष-प्रायः; here ‘bulls’)
and
:
Samuccaya (समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चय-अव्यय (conjunction)

Sanatkumara

Tattva Level: pati

Shiva Form: Umāpati

Shakti Form: Pārvatī

Role: nurturing

S
Shiva
P
Parvati
S
Shukracharya
D
Daityas

FAQs

The verse shows that when Śiva (Pati) withdraws the support that empowers adharma, worldly strength and strategy collapse. From a Śaiva Siddhānta lens, victory is not merely force but alignment with dharma and Śiva’s grace; without it, the bound soul (paśu) remains powerless against the bonds (pāśa) of pride and delusion.

Girijeśvara’s decisive act portrays Saguna Śiva as the active Lord who protects cosmic order. Linga-worship similarly approaches Śiva as the accessible, compassionate Pati who can restrain hostile tendencies and remove the supports of adharma, turning the devotee toward refuge and surrender.

A practical takeaway is śaraṇāgati (taking refuge) through japa of the Pañcākṣarī—“Om Namaḥ Śivāya”—and steady worship with vibhūti (Tripuṇḍra) as a reminder that all power is transient without Śiva’s grace. The verse encourages humility and devotion rather than reliance on mere tactics.