Previous Verse
Next Verse

Shloka 10

अनरण्य-वंशवर्णनम् तथा पिप्पलादस्य कामोत्पत्तिः

Genealogy of King Anaraṇya and Pippalāda’s arousal of desire

दृष्ट्वा तं मुनिशार्दूलः सकामः संबभूव सः । तपत्स्वदत्तचित्तश्चाचिंतयद्दारसंग्रहम्

dṛṣṭvā taṃ muniśārdūlaḥ sakāmaḥ saṃbabhūva saḥ | tapatsvadattacittaścāciṃtayaddārasaṃgraham

Als er sie sah, wurde jener Tiger unter den Weisen von Begierde ergriffen. Obgleich der Askese hingegeben, wandte sich sein Geist ab und er begann, an die Annahme einer Gattin zu denken.

दृष्ट्वाhaving seen
दृष्ट्वा:
Pūrvakāla-kriyā (पूर्वकाल-क्रिया)
TypeVerb
Rootdṛś (धातु)
Formक्त्वा-प्रत्ययान्त अव्यय-भाव (gerund/absolutive)
तम्him
तम्:
Karma (कर्म/Object)
TypeNoun
Roottad (प्रातिपदिक/सर्वनाम)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; सर्वनाम
मुनिशार्दूलःtiger among sages
मुनिशार्दूलः:
Karta (कर्ता/Subject)
TypeNoun
Rootmuni-śārdūla (प्रातिपदिक); muni (प्रातिपदिक) + śārdūla (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; ‘मुनीनां शार्दूलः’ (श्रेष्ठ-मुनिः)
सकामःdesirous; lustful
सकामः:
Viśeṣaṇa (विशेषण/Qualifier)
TypeAdjective
Rootsa-kāma (प्रातिपदिक); sa (उपपद) + kāma (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; विशेषण (मुनिशार्दूलः) — ‘कामयुक्तः’
संबभूवbecame
संबभूव:
Kriyā (क्रिया/Verb)
TypeVerb
Rootsam-bhū (धातु)
Formलिट्-लकार (Perfect), प्रथम-पुरुष, एकवचन; परस्मैपद; ‘सम्’ उपसर्ग
सःhe
सः:
Karta (कर्ता/Subject)
TypeNoun
Roottad (प्रातिपदिक/सर्वनाम)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; सर्वनाम
तपःin austerities
तपः:
Adhikaraṇa (अधिकरण/Location/Context)
TypeNoun
Roottapas (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति, बहुवचन (तपःसु इत्यर्थे; पदे ‘तपः’ इति रूपं)
सुwell, firmly
सु:
Sambandha (सम्बन्ध/Modifier)
TypeIndeclinable
Rootsu (अव्यय/उपसर्गवत्)
Formउपसर्ग/निपात (intensifier)
दत्तचित्तःwith mind fixed (given)
दत्तचित्तः:
Viśeṣaṇa (विशेषण/Qualifier)
TypeAdjective
Rootdatta-citta (प्रातिपदिक); datta (कृदन्त-प्रातिपदिक, √dā) + citta (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; विशेषण (सः) — ‘दत्तं चित्तं यस्य’
and
:
Sambandha (सम्बन्ध/Connector)
TypeIndeclinable
Rootca (अव्यय)
Formसमुच्चय-अव्यय (conjunction)
अचिन्तयत्thought, contemplated
अचिन्तयत्:
Kriyā (क्रिया/Verb)
TypeVerb
Rootcint (धातु)
Formलङ्-लकार (Imperfect/Past), प्रथम-पुरुष, एकवचन; परस्मैपद; ‘a’ आगम (augment)
दारसंग्रहम्acquiring a wife; marriage
दारसंग्रहम्:
Karma (कर्म/Object)
TypeNoun
Rootdāra-saṃgraha (प्रातिपदिक); dāra (प्रातिपदिक) + saṃgraha (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; ‘दाराणां संग्रहम्’

Suta Goswami

Tattva Level: pashu

Shiva Form: Āghoramūrti

P
Parvati

FAQs

It highlights how latent kāma can arise even in an ascetic, showing the need for discernment (viveka) and Shiva-centered vairāgya so tapas becomes a means to inner purification rather than being diverted by desire.

The verse contrasts mind’s outward pull with the steadiness gained by Saguna Shiva worship—Linga-upāsanā and Panchākṣarī japa are presented in the Shiva Purana as supports to stabilize the mind and sublimate desire into devotion.

A practical takeaway is Panchākṣarī mantra-japa (Om Namaḥ Śivāya) with Tripuṇḍra (bhasma) and Rudrākṣa as aids for self-restraint, redirecting the mind from kāma toward Śiva-bhakti.