Previous Verse
Next Verse

Shloka 61

Sarga 93: Rāvaṇa’s Grief and Fury after Indrajit’s Fall; Move to Slay Vaidehī and Ministerial Restraint

इत्येवंमैथिलींदृष्टवाविलपन्तींतपस्विनीम् ।रोहिणीमिवचन्द्रेणविनाग्रहवशंगताम् ।।।।एतस्मिन्नन्तरेतस्यअमात्यःशीलवान् शुचिः ।सुपार्श्वोनाममेधावीरावणंरक्षसेश्वरम् ।।।।निवार्यमाणःसचिवैरिदंवचनमब्रवीत् ।

ity evaṃ maithilīṃ dṛṣṭvā vilapantīṃ tapasvinīm | rohiṇīm iva candreṇa vinā graha-vaśaṃ gatām || etasminn antare tasya amātyaḥ śīlavān śuciḥ | supārśvo nāma medhāvī rāvaṇaṃ rakṣaseśvaram || nivāryamāṇaḥ sacivair idaṃ vacanam abravīt ||

Als er Maithilī so klagen sah—die Asketin, wie Rohiṇī, die ohne den Mond unter die Gewalt eines Gestirns geraten ist—da wandte sich in diesem Augenblick Suparśva, ein weiser, reiner und rechtschaffener Minister, an Rāvaṇa, den Herrn der Rākṣasas; und obwohl ihn die anderen Ratgeber zurückzuhalten suchten, sprach er diese Worte.

itithus
iti:
Sambandha (particle)
TypeIndeclinable
Rootiti (अव्यय)
Formउक्त्यर्थ-अव्यय (quotative ‘thus’)
evamin this manner
evam:
Sambandha (adverbial)
TypeIndeclinable
Rootevam (अव्यय)
Formप्रकारवाचक-अव्यय (manner adverb ‘in this way’)
maithilīmMaithilī (Sītā)
maithilīm:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootmaithilī (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
dṛṣṭvāhaving seen
dṛṣṭvā:
Pūrvakāla-kriyā (पूर्वकालक्रिया)
TypeVerb
Rootdṛś (धातु)
Formक्त्वा-प्रत्ययान्त अव्ययकृदन्त (gerund) ‘having seen’
vilapantīmlamenting
vilapantīm:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootvi + lap (धातु)
Formशतृ-प्रत्ययान्त वर्तमानकृदन्त; स्त्रीलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; ‘maithilīm’ इति विशेषण
tapasvinīmthe ascetic woman
tapasvinīm:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Roottapasvinī (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; ‘ascetic woman’—apposition to maithilīm
rohiṇīmRohiṇī (star)
rohiṇīm:
Upamāna (उपमान)
TypeNoun
Rootrohiṇī (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
ivalike
iva:
Sambandha (simile marker)
TypeIndeclinable
Rootiva (अव्यय)
Formउपमावाचक-अव्यय (particle ‘like/as’)
candreṇaby the moon
candreṇa:
Karaṇa (करण)
TypeNoun
Rootcandra (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया (Instrumental), एकवचन
vināwithout
vinā:
Sambandha (prepositional)
TypeIndeclinable
Rootvinā (अव्यय)
Formवियोगार्थ-अव्यय/उपपद (preposition ‘without’), तृतीया-सम्बन्ध
grahavaśamplanetary sway
grahavaśam:
Gati/Avadhi (गतिविशेष/अवस्था)
TypeNoun
Rootgraha + vaśa (प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुष-समास (ग्रहस्य वशः); पुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; ‘under the sway of a planet’
gatāmhaving fallen (into)
gatām:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootgam (धातु)
Formक्त-प्रत्ययान्त (PPP) ‘gone/come to’; स्त्रीलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; ‘maithilīm’ इति विशेषण
etasminin this
etasmin:
Adhikaraṇa (अधिकरण)
TypeNoun
Rootetad (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी (Locative), एकवचन
antarein the interval
antare:
Adhikaraṇa (अधिकरण)
TypeNoun
Rootantara (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी, एकवचन; ‘in the meantime/interval’
tasyaof him
tasya:
Sambandha (सम्बन्ध/Genitive)
TypeNoun
Roottad (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी, एकवचन
amātyaḥminister
amātyaḥ:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootamātya (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
śīlavānvirtuous
śīlavān:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootśīlavat (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; ‘amātyaḥ’ इति विशेषण
śuciḥpure
śuciḥ:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootśuci (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; ‘amātyaḥ’ इति विशेषण
supārśvaḥSupārśva
supārśvaḥ:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootsupārśva (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; नाम (proper name)
nāmaby name
nāma:
Sambandha (appositive marker)
TypeIndeclinable
Rootnāma (अव्यय)
Formनामनिर्देशक-अव्यय (indeclinable ‘by name’)
medhāvīwise
medhāvī:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootmedhāvin (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; ‘supārśvaḥ’ इति विशेषण
rāvaṇamRāvaṇa
rāvaṇam:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootrāvaṇa (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
rākṣaseśvaramlord of the rākṣasas
rākṣaseśvaram:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeNoun
Rootrākṣasa + īśvara (प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुष-समास (राक्षसानाम् ईश्वरः); पुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; ‘rāvaṇam’ इति विशेषण
nivāryamāṇaḥbeing restrained
nivāryamāṇaḥ:
Karta (कर्ता)
TypeAdjective
Rootni + vṛ (धातु)
Formमान-प्रत्ययान्त वर्तमानकृदन्त (passive present participle); पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; ‘being restrained’—‘supārśvaḥ’ इति विशेषण
sacivaiḥby ministers
sacivaiḥ:
Karaṇa (करण)
TypeNoun
Rootsaciva (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया (Instrumental), बहुवचन
idamthis
idam:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootidam (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; ‘vacanam’ इति विशेषण
vacanamspeech/words
vacanam:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootvacana (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
abravītspoke
abravīt:
Kriyā (क्रिया)
TypeVerb
Rootbrū (धातु)
Formलङ् (Imperfect/Past), प्रथमपुरुष, एकवचन, परस्मैपद; अर्थः ‘said/spoke’

'My son who was a chief of the Rakshasa army, a mighty one, who has won even Indra, how has he become a victim of Lakshmana'?

M
Maithilī (Sītā)
R
Rohiṇī
C
Candra (the Moon)
G
Graha (planet)
S
Suparśva
R
Rāvaṇa
R
Rākṣasas

FAQs

Dharma is implied through righteous counsel: a wise minister attempts to speak truth to destructive power, even when others try to silence him.

The narration shifts from Sītā’s lament to the court-politics of Laṅkā: Suparśva prepares to advise Rāvaṇa despite opposition.

Moral courage in counsel—Suparśva’s willingness to speak (satya-oriented advice) against pressure from other ministers.