Previous Verse
Next Verse

Shloka 9

इन्द्रजित्-वधः

The Slaying of Indrajit

स रथंभूषयित्वाथरुचिरंहेमभूषितम् ।प्रासासिशरसंयुक्तंयुक्तंपरमवाजिभिः ।।।।अधिष्ठितंहयज्ञेनसूतेनाप्तोपदेशिना ।आरुरोहमहातेजारावणिःसमतिञ्जियः ।।।।

sa rathaṃ bhūṣayitvātha ruciraṃ hema-bhūṣitam |

prāsa-asi-śara-saṃyuktaṃ yuktaṃ parama-vājibhiḥ ||

adhiṣṭhitaṃ haya-jñena sūtenāptopadeśinā |

āruroha mahā-tejā rāvaṇiḥ samitiñjayaḥ ||

Darauf ließ Rāvaṇi, strahlend und siegreich im Kampf, seinen prächtigen, mit Gold geschmückten Wagen zieren, mit Speeren, Schwertern und Pfeilen ausrüsten und mit vortrefflichen Rossen bespannen. Von einem Wagenlenker geführt, der in der Pferdekunde und im rechten Rat bewandert war, bestieg er ihn.

सःhe
सः:
Karta (कर्ता/Subject)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formसर्वनाम, पुल्लिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
रथम्chariot
रथम्:
Karma (कर्म/Object)
TypeNoun
Rootरथ (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
भूषयित्वाhaving adorned
भूषयित्वा:
Purvakala (पूर्वकाल/Prior action)
TypeVerb
Root√भूष् (धातु)
Formक्त्वान्त अव्यय (gerund): 'having adorned'
अथthen
अथ:
Desha-kala (देश-काल/Sequencing)
TypeIndeclinable
Rootअथ (अव्यय)
Formअव्यय (sequence particle)
रुचिरम्beautiful
रुचिरम्:
Visheshana (विशेषण/Qualifier)
TypeAdjective
Rootरुचिर (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; रथम् इति विशेष्यस्य विशेषणम्
हेमभूषितम्adorned with gold
हेमभूषितम्:
Visheshana (विशेषण/Qualifier)
TypeAdjective
Rootहेम (प्रातिपदिक) + भूषित (कृदन्त-प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुष (instrumental sense): हेमेन भूषितम्; नपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; रथम् इति विशेषणम्
प्रासासिशरसंयुक्तम्furnished with spears, swords, and arrows
प्रासासिशरसंयुक्तम्:
Visheshana (विशेषण/Qualifier)
TypeAdjective
Rootप्रास (प्रातिपदिक) + असि (प्रातिपदिक) + शर (प्रातिपदिक) + संयुक्त (कृदन्त-प्रातिपदिक)
Formसमाहार-द्वन्द्वपूर्वक तत्पुरुष: (प्रास+असि+शर) इति साधनैः संयुक्तम्; नपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; रथम् इति विशेषणम्
युक्तम्yoked
युक्तम्:
Visheshana (विशेषण/Qualifier)
TypeAdjective
Root√युज् (धातु) → युक्त (कृदन्त-प्रातिपदिक)
Formभूतकाले क्त-प्रत्ययान्त कृदन्त; नपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; रथम् इति विशेषणम्
परमवाजिभिःwith excellent horses
परमवाजिभिः:
Karana (करण/Instrument)
TypeNoun
Rootपरम (प्रातिपदिक) + वाजिन् (प्रातिपदिक)
Formकर्मधारय: परमाः वाजिनः; पुल्लिङ्ग, तृतीया, बहुवचन
अधिष्ठितम्driven/controlled
अधिष्ठितम्:
Visheshana (विशेषण/Qualifier)
TypeAdjective
Rootअधि-√स्था (धातु) → अधिष्ठित (कृदन्त-प्रातिपदिक)
Formभूतकाले क्त-प्रत्ययान्त कृदन्त; नपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; रथम् इति विशेषणम्
हयज्ञेनby the horse-knower
हयज्ञेन:
Kartr-sahakari (कर्ता-सहकारी/Agent-instrument)
TypeNoun
Rootहयज्ञ (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग, तृतीया, एकवचन
सूतेनby the charioteer
सूतेन:
Karana (करण/Instrument/Agent)
TypeNoun
Rootसूत (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग, तृतीया, एकवचन
आप्तोपदेशिनाgiving trustworthy advice
आप्तोपदेशिना:
Visheshana (विशेषण/Qualifier)
TypeAdjective
Rootआप्त (प्रातिपदिक) + उपदेशिन् (प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुष: आप्तः उपदेशः यस्य/आप्तोपदेशः (reliable counsel) → आप्तोपदेशिन्; पुल्लिङ्ग, तृतीया, एकवचन; सूतेन इति विशेषणम्
आरुरोहmounted
आरुरोह:
Kriya (क्रिया/Finite verb)
TypeVerb
Rootआ-√रुह् (धातु)
Formलिट् (Perfect), परस्मैपद, प्रथमपुरुष, एकवचन
महातेजाःof great splendor
महातेजाः:
Karta (कर्ता/Subject epithet)
TypeNoun
Rootमहत् (प्रातिपदिक) + तेजस् (प्रातिपदिक)
Formबहुव्रीहि: महत् तेजः यस्य सः; पुल्लिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
रावणिःRavani (son of Ravana)
रावणिः:
Karta (कर्ता/Subject apposition)
TypeNoun
Rootरावणि (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; पितृव्युत्पन्न (patronymic)
समितिञ्जयःvictor in battle
समितिञ्जयः:
Karta (कर्ता/Subject epithet)
TypeNoun
Rootसमिति (प्रातिपदिक) + जि (धातु) → जय (प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुष: समितौ जयः यस्य सः; पुल्लिङ्ग, प्रथमा, एकवचन

Ravana's son ascended a decorated chariot yoked to horses, directed by a charioteer who could tender good advice and a knower of the nature of horses. It was a beautiful chariot decked with darts and swords adorned with gold which Ravana's son of extraordinarily bright, who has won enemies, ascended.

R
Rāvaṇi (Indrajit)
R
Rāvaṇa
R
Ratha (chariot)
S
Sūta (charioteer)
H
Horses

FAQs

Power and preparation are ethically neutral; dharma depends on how strength is employed—here, martial excellence is shown without implying righteousness.

Indrajit prepares for combat by mounting a richly equipped chariot guided by a skilled charioteer.

Discipline and strategic readiness are emphasized, though the epic later contrasts such prowess with the moral quality of the cause.