Shloka 81

दुद्रुवुर्भहुधाभीताराक्षसाश्शतशोदिशः ।त्यक्त्वाप्रहरणान्सर्वेपट्टसासिपरश्वधान् ।।।।

dudruvur bahudhā bhītā rākṣasāḥ śataśo diśaḥ |

tyaktvā praharaṇān sarve paṭṭasāsiparaśvadhān ||

Von Furcht ergriffen flohen die Rākṣasas in vielen Scharen, zu Hunderten, nach allen Seiten und ließen ihre Waffen zurück: scharfe Speere, Schwerter und Äxte.

दुद्रुवुःfled/ran
दुद्रुवुः:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootद्रु (धातु)
Formलिट् (perfect), परस्मैपद; प्रथमपुरुष, बहुवचन
बहुधाin many directions/ways
बहुधा:
Kriya-viseshana (क्रियाविशेषणम्)
TypeIndeclinable
Rootबहुधा (अव्यय-प्रातिपदिक)
Formअव्यय; प्रकार/विभाग (in many ways/in groups)
भीताःfrightened
भीताः:
Karta (कर्ता)
TypeAdjective
Rootभी (धातु)
Formक्त-प्रत्ययान्त; पुंलिङ्ग; प्रथमा, बहुवचन
राक्षसाःrakshasas
राक्षसाः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootराक्षस (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग; प्रथमा, बहुवचन
शतशःby hundreds
शतशः:
Kriya-viseshana (क्रियाविशेषणम्)
TypeIndeclinable
Rootशतशः (अव्यय-प्रातिपदिक)
Formअव्यय; परिमाण (by hundreds)
दिशःdirections
दिशः:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootदिश् (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग; द्वितीया, बहुवचन
त्यक्त्वाhaving abandoned
त्यक्त्वा:
Kriya-viseshana (क्रियाविशेषणम्)
TypeIndeclinable
Rootत्यज् (धातु)
Formक्त्वान्त-अव्यय (absolutive/gerund); 'परित्यज्य' (having abandoned)
प्रहरणान्weapons
प्रहरणान्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootप्रहरण (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग; द्वितीया, बहुवचन
सर्वेall
सर्वे:
Karta (कर्ता)
TypeAdjective
Rootसर्व (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग; प्रथमा, बहुवचन; विशेषण (for राक्षसाः)
पट्टसासिपरश्वधान्spears, swords, and axes
पट्टसासिपरश्वधान्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootपट्टस + असि + परश्वध (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग; द्वितीया, बहुवचन; द्वन्द्व-समासः (पट्टसाश्च असयश्च परश्वधाश्च)

All Rakshasas feared and panic stricken fled in hundreds, in groups in all directions leaving their sharp-edged spears, swords, and axes.

R
Rākṣasas
W
Weapons (paṭṭasā, asi, paraśvadha)

FAQs

Fear-driven violence lacks resilience; dharma requires courage with clarity (sattva). When sattva is absent, even armed power becomes helpless.

The Rākṣasa troops disperse in panic, dropping their arms as they run.

Implicitly, steadiness (dhairya) as the opposite of panic—an essential virtue for dharmic action.