Previous Verse
Next Verse

Shloka 37

लङ्कादाह-प्रचोदनं तथा वानर-राक्षस-समरारम्भः

The Burning of Lanka and the Outbreak of Battle

अशोभततदारामोधनुर्विष्फारयन् महत् ।भगवानिवसङ्कृद्धोभवोवेदमयंधनुः ।।।।

aśobhata tadā rāmo dhanur viṣphārayan mahat |

bhagavān iva saṅkruddho bhavo vedamayaṃ dhanuḥ ||

In jenem Augenblick erstrahlte Rāma, als er seinen großen Bogen spannte; wie Bhava (Śiva), der Erhabene, im Zorn, einen Bogen ziehend, der von der Autorität der Veden durchdrungen ist.

अशोभतshone
अशोभत:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootशुभ् (धातु)
Formलङ्-लकार (Imperfect/Past), प्रथमपुरुष, एकवचन, आत्मनेपद
तदाthen
तदा:
Kriya-viseshana (क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootतदा (अव्यय)
Formकालवाचक-अव्यय
रामःRama
रामः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootराम (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति (कर्ता), एकवचन
धनुःbow
धनुः:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootधनुस् (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति (कर्म), एकवचन
विष्फारयन्twanging, stretching (the bow)
विष्फारयन्:
Karta (कर्ता)
TypeAdjective
Rootवि-√स्फुर्/स्फार् (धातु) → विष्फारयत् (कृदन्त-प्रातिपदिक)
Formवर्तमानकृदन्त (शतृ), पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; कर्तृविशेषणम् (रामः)
महत्great
महत्:
Karma (कर्म)
TypeAdjective
Rootमहत् (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; विशेषणम् (धनुः)
भगवान्the Lord
भगवान्:
Upamana (उपमान)
TypeNoun
Rootभगवत् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; उपमान-पद
इवlike
इव:
Upamana (उपमान)
TypeIndeclinable
Rootइव (अव्यय)
Formउपमा-वाचक-अव्यय
सङ्कृद्धःenraged
सङ्कृद्धः:
Upamana (उपमान)
TypeAdjective
Rootसम्-√क्रुध् (धातु) → सङ्कृद्ध (कृदन्त-प्रातिपदिक)
Formभूतकृदन्त (क्त), पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; विशेषणम् (भवः)
भवःBhava (Shiva)
भवः:
Upamana (उपमान)
TypeNoun
Rootभव (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; शिव-नाम
वेदमयम्made of/imbued with the Veda
वेदमयम्:
Karma (कर्म)
TypeAdjective
Rootवेद + मय (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; समासः—तत्पुरुष (वेदेन मयम्/वेदमयं) विशेषणम् (धनुः)
धनुःbow
धनुः:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootधनुस् (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (कर्म), एकवचन; (उपमान-वाक्ये)

Then, great Rama stretching his bow in great fury shone as though the divine Lord Siva was stretching his bow with imprints of Vedas.

R
Rāma
B
Bhava (Śiva)
V
Veda
B
bow

FAQs

Even fierce action can be dharmic when grounded in sacred order (Veda) and directed against adharma; wrath here is portrayed as principled, not reckless.

Rāma’s battle-readiness is heightened; the poet frames his martial stance with a sacred comparison to Śiva.

Tejas with restraint: luminous authority that can become formidable without departing from righteous purpose.