Previous Verse
Next Verse

Shloka 73

युद्धकाण्डे एकोनषष्टितमः सर्गः

Rāvaṇa’s Assault on Nīla and Lakṣmaṇa; Hanumān Bears Rāma

हनूमानपितेजस्वीसमाश्वस्तोमहामनाः ।विप्रेक्षमाणोयुद्धेप्सुस्सरोषमिदमब्रवीत् ।।6.59.73।।नीलेनसहसंयुक्तंरावणंराक्षसेश्वरम् ।अन्येनयुद्यमानस्यनयुक्तमभिधावनम् ।।6.59.74।।

hanūmān api tejasvī samāśvasto mahāmanāḥ | viprekṣamāṇo yuddhepsuḥ sa-roṣam idam abravīt || 6.59.73 || nīlena saha saṃyuktaṃ rāvaṇaṃ rākṣaseśvaram | anyena yudhyamānasya na yuktam abhidhāvanam || 6.59.74 ||

Auch Hanumān, strahlend und hochgesinnt, gewann seine Fassung zurück. Kampfeslustig und aufmerksam blickend, sprach er zornig: „Rāvaṇa, der Herr der Rākṣasas, ist bereits mit Nīla im Gefecht; es ziemt sich nicht, auf einen loszustürmen, der mit einem anderen kämpft.“

हनूमान्Hanuman
हनूमान्:
Karta (कर्ता/Subject)
TypeNoun
Rootहनूमत् (प्रातिपदिक; नाम)
Formप्रथमा-विभक्ति (Nominative/कर्ता), एकवचन (Singular), पुंलिङ्ग (Masculine)
अपिalso
अपि:
Sambandha (सम्बन्ध/Discourse particle)
TypeIndeclinable
Rootअपि (अव्यय)
Formनिपात (particle); समुच्चय/अपि = 'also, even'
तेजस्वीenergetic, radiant
तेजस्वी:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootतेजस्विन् (प्रातिपदिक)
Formप्रथमा-विभक्ति, एकवचन, पुंलिङ्ग; विशेषण of हनूमान्
समाश्वस्तःcomposed, reassured
समाश्वस्तः:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootसम् + आ + श्वस् (धातु) + क्त (प्रत्यय; कृदन्त)
Formप्रथमा-विभक्ति, एकवचन, पुंलिङ्ग; क्त-प्रत्ययान्त (past passive participle): 'reassured/collected himself'
महामनाःgreat-minded
महामनाः:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootमहन् + मनस् (प्रातिपदिक; समास)
Formप्रथमा-विभक्ति, एकवचन, पुंलिङ्ग; कर्मधारय-समास: महत् मनः यस्य
विप्रेक्षमाणःlooking on, observing
विप्रेक्षमाणः:
Karta (कर्ता; participial agent of अब्रवीत्)
TypeAdjective
Rootवि + प्रेक्ष् (धातु) + शानच् (प्रत्यय; वर्तमान-कृदन्त)
Formप्रथमा-विभक्ति, एकवचन, पुंलिङ्ग; शानच्-प्रत्यय (present participle, parasmaipada sense): 'looking on'
युद्ध-ईप्सुःseeking battle
युद्ध-ईप्सुः:
Visheshana (विशेषण of हनूमान्)
TypeAdjective
Rootयुद्ध + ईप्सु (प्रातिपदिक; समास)
Formप्रथमा-विभक्ति, एकवचन, पुंलिङ्ग; तत्पुरुष-समास: युद्धम् ईप्सुः (desiring battle)
स-रोषम्angrily
स-रोषम्:
Kriya-visheshana (क्रियाविशेषण/Adverbial)
TypeIndeclinable
Rootरोष (प्रातिपदिक) + स (अव्यय/उपसर्गवत्)
Formअव्ययीभाव-समास; क्रियाविशेषण (adverbial): 'with anger'
इदम्this (speech)
इदम्:
Karma (कर्म/Object of अब्रवीत्)
TypeNoun
Rootइदम् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formद्वितीया-विभक्ति (Accusative/कर्म), एकवचन (Singular), नपुंसकलिङ्ग (Neuter); सर्वनाम
अब्रवीत्said, spoke
अब्रवीत्:
Kriya (क्रिया/Finite verb)
TypeVerb
Rootब्रू (धातु)
Formलङ्-लकार (Imperfect/Past), प्रथम-पुरुष (3rd person), एकवचन (Singular), परस्मैपद
नीलेनwith Nila
नीलेन:
Saha (सह/Association)
TypeNoun
Rootनील (प्रातिपदिक; नाम)
Formतृतीया-विभक्ति (Instrumental/सह), एकवचन (Singular), पुंलिङ्ग (Masculine)
सहtogether with
सह:
Saha (सह/Association marker)
TypeIndeclinable
Rootसह (अव्यय)
Formअव्यय; सहार्थक-निपात (particle of accompaniment)
संयुक्तम्engaged, joined (in combat)
संयुक्तम्:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootसम् + युज् (धातु) + क्त (प्रत्यय; कृदन्त)
Formद्वितीया-विभक्ति (Accusative), एकवचन (Singular), पुंलिङ्ग (Masculine); क्त-प्रत्ययान्त; विशेषण of रावणम्
रावणम्Ravana
रावणम्:
Karma (कर्म; understood object in the statement about attacking)
TypeNoun
Rootरावण (प्रातिपदिक; नाम)
Formद्वितीया-विभक्ति (Accusative/कर्म), एकवचन (Singular), पुंलिङ्ग (Masculine)
राक्षस-ईश्वरम्lord of the Rakshasas
राक्षस-ईश्वरम्:
Karma (कर्म; apposition to रावणम्)
TypeNoun
Rootराक्षस + ईश्वर (प्रातिपदिक; समास)
Formद्वितीया-विभक्ति (Accusative), एकवचन (Singular), पुंलिङ्ग (Masculine); तत्पुरुष-समास: राक्षसानाम् ईश्वरः
अन्येनby another (warrior)
अन्येन:
Karana (करण/Instrument; agent in passive-like construction)
TypeNoun
Rootअन्य (प्रातिपदिक)
Formतृतीया-विभक्ति (Instrumental), एकवचन (Singular), पुंलिङ्ग (Masculine/Neuter as context); 'by another (person)'
युध्यमानस्यof (him) who is fighting
युध्यमानस्य:
Sambandha (सम्बन्ध/Genitive relation)
TypeAdjective
Rootयुध् (धातु) + शानच् (प्रत्यय; वर्तमान-कृदन्त)
Formषष्ठी-विभक्ति (Genitive), एकवचन (Singular), पुंलिङ्ग (Masculine); शानच्-प्रत्यय (present participle, middle sense): 'of one who is fighting'
not
:
Pratishedha (प्रतिषेध/Negation)
TypeIndeclinable
Rootन (अव्यय)
Formनिषेध-निपात (negative particle)
युक्तम्proper, right
युक्तम्:
Pradhana-visheshana (प्रधान-विशेषण/Predicate adjective)
TypeAdjective
Rootयुज् (धातु) + क्त (प्रत्यय; कृदन्त)
Formप्रथमा/द्वितीया-विभक्ति (Nominative/Accusative), एकवचन (Singular), नपुंसकलिङ्ग (Neuter); क्त-प्रत्ययान्त; विधेय-विशेषण: 'proper'
अभिधावनम्charging, rushing to attack
अभिधावनम्:
Karta (कर्ता; subject of 'न युक्तम्' as an abstract noun)
TypeNoun
Rootअभि + धाव् (धातु) + ल्युट् (प्रत्यय; भाववाचक-नाम)
Formप्रथमा-विभक्ति (Nominative), एकवचन (Singular), नपुंसकलिङ्ग (Neuter); ल्युट्-प्रत्ययान्त कृदन्त-नाम: 'rushing/charging'

Pressured by the streams of arrows, the monkey leader, Neela single handed took up a peak of a mountain and hurled at the Lord of Rakshasas.

H
Hanumān
R
Rāvaṇa
N
Nīla
R
Rākṣasas

FAQs

Fair conduct in combat (yuddha-dharma): it is improper to attack someone already engaged in a duel with another, since righteousness includes restraint and respect for agreed norms.

As Nīla and Rāvaṇa clash, Hanumān—recovering from injury—objects to an opportunistic attack and asserts proper battle etiquette.

Hanumān’s dhārmic discernment and integrity: even in rage and warfare, he upholds propriety over advantage.