Previous Verse

Shloka 33

युद्धकाण्डे त्रिपञ्चाशः सर्गः — धूम्राक्षवधश्रवणं, वज्रदंष्ट्रप्रेषणं, अङ्गद-राक्षसयुद्धम्

Ravana Dispatches Vajradamshtra; Portents and Angada’s Assault

अङ्गदस्यचवेगेनतद्राक्षसबलंमहत् ।प्राकम्पततदातत्रपवनेनाम्बुदोयथा ।।।।

aṅgadasya ca vegena tad rākṣasa-balaṃ mahat |

prākampata tadā tatra pavanenāmbudo yathā ||

Da erzitterte dort durch Aṅgadas stürmischen Anprall das große Heer der Rākṣasas, wie eine Regenwolke, die der Wind erschüttert.

अङ्गदस्यof Angada
अङ्गदस्य:
Sambandha (सम्बन्ध/षष्ठी)
TypeNoun
Rootaṅgada (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी-विभक्ति (Genitive), एकवचन
and
:
Samuccaya (समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootca (अव्यय)
Formसमुच्चय-अव्यय
वेगेनby speed, by force
वेगेन:
Karaṇa (करण)
TypeNoun
Rootvega (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति (Instrumental), एकवचन
तत्that
तत्:
Karta (कर्ता)
TypeAdjective
Roottad (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; विशेषणम् (qualifying राक्षसबलम्)
राक्षसबलम्the Rakshasa army
राक्षसबलम्:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootराक्षस + बल (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; षष्ठी-तत्पुरुषः (rākṣasānāṃ balam)
महत्great
महत्:
Karta (कर्ता)
TypeAdjective
Rootmahat (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; विशेषणम् (qualifying राक्षसबलम्)
प्राकम्पतshook violently
प्राकम्पत:
Kriyā (क्रिया)
TypeVerb
Rootप्र- कम्प् (धातु)
Formलङ्-लकार (Imperfect/Past), प्रथम-पुरुष, एकवचन; आत्मनेपदम/परस्मैपदम-पाठभेद संभव; अर्थः ‘shook’
तदाthen
तदा:
Kāla (काल)
TypeIndeclinable
Roottadā (अव्यय)
Formकालवाचक-अव्यय
तत्रthere
तत्र:
Adhikaraṇa (अधिकरण)
TypeIndeclinable
Roottatra (अव्यय)
Formदेशवाचक-अव्यय
पवनेनby the wind
पवनेन:
Karaṇa (करण)
TypeNoun
Rootpavana (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति, एकवचन
अम्बुदःa cloud
अम्बुदः:
Upamāna (उपमान)
TypeNoun
Rootambuda (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; उपमान (standard of comparison)
यथाas, like
यथा:
Upamā (उपमा)
TypeIndeclinable
Rootyathā (अव्यय)
Formउपमा/प्रकारवाचक-अव्यय

The king of Rakshasas, being a deceit, having spoken in that way, many generals of the army went accompanied by elephants, horses, camels, and donkeys with chariots decorated with banners and pennons, and diadems collected together.

A
Aṅgada
R
Rākṣasa host
W
Wind (pavana)
R
Rain-cloud (ambuda)

FAQs

It illustrates how dharmic resolve can destabilize oppressive forces: when courage is anchored in a just purpose, it can create moral and psychological advantage.

Aṅgada’s rapid assault causes the rākṣasa formation to shake in fear and disorder.

Utsāha and vīrya—energetic courage and forceful initiative in battle.