Previous Verse

Shloka 38

लङ्काद्वारव्यूहवर्णनम् / Disposition at the Gates of Lanka

ततस्तुरामोमहताबलेनप्रच्छाद्यसर्वांपृथिवींमहात्मा ।प्रहृष्टरूपोऽभिजगामलङ्कांकृत्वामतिंसोऽरिवधेमहात्मा ।।।।

tatas tu rāmo mahatā balena pracchādya sarvāṃ pṛthivīṃ mahātmā | prahṛṣṭa-rūpo ’bhijagāma laṅkāṃ kṛtvā matiṃ so ’rivadhe mahātmā ||

Darauf zog der großherzige Rāma, dessen gewaltiges Heer die ganze Erde bedeckte, auf Laṅkā zu—sein Antlitz von Zuversicht erhellt—da er fest den Entschluss gefasst hatte, den Feind zu vernichten.

सःhe
सः:
कर्ता (Karta/Subject)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
तुindeed/but
तु:
सम्बन्ध (Discourse particle)
TypeIndeclinable
Rootतु (अव्यय)
Formअव्यय; निपात (particle)
कृत्वाhaving made
कृत्वा:
पूर्वकाल (Prior action)
TypeVerb
Rootकृ (धातु)
Formक्त्वान्त (absolutive/gerund)
सुवेलस्यof Suvela
सुवेलस्य:
सम्बन्ध (Genitive relation)
TypeNoun
Rootसुवेल (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी, एकवचन
मतिम्a resolve/plan
मतिम्:
कर्म (Karma/Object)
TypeNoun
Rootमति (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
आरोहणम्climbing/ascent
आरोहणम्:
कर्म (Karma/Object)
TypeNoun
Rootआरोहण (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
प्रतिtowards/for
प्रति:
सम्बन्ध (Relation marker)
TypeIndeclinable
Rootप्रति (अव्यय)
Formअव्यय; उपसर्गसदृश/पूर्वसर्ग (preposition-like indeclinable): ‘towards/with regard to’
लक्ष्मण-अनुगतःaccompanied by Lakshmana
लक्ष्मण-अनुगतः:
कर्ता-विशेषण (Qualifier of subject)
TypeAdjective
Rootलक्ष्मण (प्रातिपदिक) + अनुगत (कृदन्त-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; षष्ठी-तत्पुरुषः: लक्ष्मणेन अनुगतः/लक्ष्मणस्य अनुगतः (accompanied by Lakshmana); विशेषण of रामः
रामःRama
रामः:
कर्ता (Karta/Subject)
TypeNoun
Rootराम (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
सुग्रीवम्to Sugriva
सुग्रीवम्:
सम्प्रदान (Sampradana/Recipient)
TypeNoun
Rootसुग्रीव (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
इदम्this
इदम्:
कर्म (Karma/Object)
TypeNoun
Rootइदम् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; सर्वनाम; वाक्यवस्तु (this [speech])
अब्रवीत्said/spoke
अब्रवीत्:
क्रिया (Main verb)
TypeVerb
Rootब्रू (धातु)
Formलङ् (Imperfect/Past), परस्मैपद, प्रथमपुरुष, एकवचन
विभीषणम्Vibhishana
विभीषणम्:
सह/अनुयोगी (Co-referent/also addressed)
TypeNoun
Rootविभीषण (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
and
:
समुच्चय (Coordinator)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चयार्थक (conjunction)
धर्मज्ञम्knower of dharma/righteous
धर्मज्ञम्:
कर्म-विशेषण (Qualifier of object)
TypeAdjective
Rootधर्मज्ञ (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; विशेषण of विभीषणम्
अनुरक्तम्devoted/attached
अनुरक्तम्:
कर्म-विशेषण (Qualifier of object)
TypeAdjective
Rootअनुरक्त (कृदन्त-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; विशेषण of विभीषणम्
निशाचरम्night-roamer (rakshasa)
निशाचरम्:
कर्म-सम्बन्ध (Apposition to object)
TypeNoun
Rootनिशाचर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; जातिवाचक (as apposition to विभीषणम्)
मन्त्रज्ञम्skilled in counsel
मन्त्रज्ञम्:
कर्म-विशेषण (Qualifier of object)
TypeAdjective
Rootमन्त्रज्ञ (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; विशेषण of विभीषणम्
and
:
समुच्चय (Coordinator)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चयार्थक
विधिज्ञम्knower of proper procedure
विधिज्ञम्:
कर्म-विशेषण (Qualifier of object)
TypeAdjective
Rootविधिज्ञ (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; विशेषण of विभीषणम्
and
:
समुच्चय (Coordinator)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चयार्थक
श्लक्ष्णयाgentle/smooth
श्लक्ष्णया:
करण-विशेषण (Qualifier of instrument)
TypeAdjective
Rootश्लक्ष्ण (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, तृतीया, एकवचन; विशेषण of गिरा
परयाexcellent/supreme
परया:
करण-विशेषण (Qualifier of instrument)
TypeAdjective
Rootपरा (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, तृतीया, एकवचन; विशेषण of गिरा
गिराwith speech/words
गिरा:
करण (Karana/Instrument)
TypeNoun
Rootगिर् (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, तृतीया, एकवचन

"Rama! Alas, they told me everything of the way evil minded Ravana's army is organized as it is. Listen to me."

R
Rāma
L
Laṅkā
A
Army (vānara host)
E
Enemy (Rāvaṇa implied)

FAQs

Dharma here is righteous resolve in a just cause: once truth is known and duty is clear, action proceeds steadily for the protection of justice.

The host mobilizes and advances; the sarga closes with Rāma’s determined movement toward Laṅkā.

Courage with moral clarity—Rāma’s joy is not cruelty, but confidence rooted in rightful purpose and preparedness.