Previous Verse
Next Verse

Shloka 36

शुकवाक्यं (Śuka’s Report on the Vānara Host) / Śuka Describes the Allied Forces to Rāvaṇa

शतंशङ्कुसहस्राणांमहाशङ्कु: इतिस्मृतः ।।6.28.34।।महाशङ्कुसहस्राणांशतंबृन्दमिहोच्यते ।शतंबृन्दसहस्राणांमहावृन्दमितिस्मृतम् ।।6.28.35।।महाबृन्दसहस्राणांशतंपद्ममिहोच्यते ।शतंपद्मसहस्राणांमहापद्ममितिस्मृतिम् ।।6.28.36।।महापद्मसहस्राणांशतंखर्वमिहोच्यते ।शतंखर्वसहस्राणांमहाखर्वमिवोच्यते ।।6.28.37।।महाखर्वसहस्राणांसमुद्रमभिधीयते ।तंसमुद्रसाहस्रमोघइत्यभिधीयते ।।6.28.38।।शतमोघसहस्राणांमहौघइतिविश्रुतः ।

mahābṛndasahasrāṇāṃ śataṃ padmam ihocyate |

śataṃ padmasahasrāṇāṃ mahāpadmam iti smṛtim ||6.28.36||

Hier werden hunderttausend Mahābṛndas Padma genannt; und hunderttausend Padmas gelten als Mahāpadma.

महाबृन्दa ‘mahā-bṛnda’ (great bṛnda; a named large number)
महाबृन्द:
कर्म (object, as the counted unit in genitive construction)
TypeNoun
Rootमहत् (प्रातिपदिक) + बृन्द (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग; प्रथमा विभक्तिः; एकवचनम् (समासान्त-प्रातिपदिकम्: महाबृन्दम्)
सहस्राणाम्of thousands
सहस्राणाम्:
सम्बन्ध (genitive relation: ‘of thousands’)
TypeNoun
Rootसहस्र (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग; षष्ठी विभक्तिः; बहुवचनम्
महाबृन्दसहस्राणाम्of thousands of mahābṛndas
महाबृन्दसहस्राणाम्:
सम्बन्ध (genitive: ‘of (the) thousands of mahābṛndas’)
TypeNoun
Rootमहाबृन्द (समास-प्रातिपदिक) + सहस्र (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग; षष्ठी विभक्तिः; बहुवचनम् (षष्ठी-तत्पुरुषः: महाबृन्दानां सहस्राणि → महाबृन्दसहस्राणि; तेषाम्)
शतम्a hundred
शतम्:
कर्म (object-number with passive verb: ‘is said (to be) a hundred’)
TypeNoun
Rootशत (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग; प्रथमा/द्वितीया विभक्तिः; एकवचनम् (संख्यावाचक-नाम)
पद्मम्padma (a named large number)
पद्मम्:
कर्म/प्रत्ययार्थ-नाम (predicative complement: ‘(is called) padma’)
TypeNoun
Rootपद्म (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग; प्रथमा विभक्तिः; एकवचनम्
इहhere; in this context
इह:
अधिकरण (locative sense via adverb: ‘here’)
TypeIndeclinable
Rootइह (अव्यय)
Formअव्यय; देशवाचक-अव्ययम् (adverb of place: ‘here/in this system’)
उच्यतेis said; is called
उच्यते:
क्रिया (verbal action: ‘is said/called’)
TypeVerb
Rootवच् (धातु) + यक् (कर्मणि-प्रयोग)
Formलट्-लकारः; प्रथमपुरुषः; एकवचनम्; कर्मणि प्रयोगः (passive)
शतम्a hundred
शतम्:
कर्म (object-number in the next genitive construction)
TypeNoun
Rootशत (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग; प्रथमा/द्वितीया विभक्तिः; एकवचनम् (संख्यावाचक-नाम)
पद्मpadma
पद्म:
सम्बन्ध (as first member in compound)
TypeNoun
Rootपद्म (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग; प्रथमा विभक्तिः; एकवचनम् (समासपूर्वपद-रूपेण)
सहस्राणाम्of thousands
सहस्राणाम्:
सम्बन्ध (genitive: ‘of thousands’)
TypeNoun
Rootसहस्र (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग; षष्ठी विभक्तिः; बहुवचनम्
पद्मसहस्राणाम्of thousands of padmas
पद्मसहस्राणाम्:
सम्बन्ध (genitive: ‘of (the) thousands of padmas’)
TypeNoun
Rootपद्म (प्रातिपदिक) + सहस्र (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग; षष्ठी विभक्तिः; बहुवचनम् (षष्ठी-तत्पुरुषः: पद्मानां सहस्राणि → पद्मसहस्राणि; तेषाम्)
महापद्मम्mahāpadma (a named larger number)
महापद्मम्:
कर्म/प्रत्ययार्थ-नाम (predicative complement: ‘(is) mahāpadma’)
TypeNoun
Rootमहत् (प्रातिपदिक) + पद्म (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग; प्रथमा विभक्तिः; एकवचनम् (समासान्त-प्रातिपदिकम्: महापद्मम्)
इतिthus; as (named)
इति:
सम्बन्ध (marker of quotation/naming)
TypeIndeclinable
Rootइति (अव्यय)
Formअव्यय; इत्यादि-उद्धरणसूचक-अव्ययम् (quotative particle)
स्मृतम्is remembered/known (as)
स्मृतम्:
क्रिया (predicative verbal notion: ‘is known/considered’)
TypeVerb
Rootस्मृ (धातु) + क्त (कृदन्त-प्रत्यय)
Formक्त-प्रत्ययान्त कृदन्तम्; नपुंसकलिङ्ग; प्रथमा विभक्तिः; एकवचनम्; कर्मणि/भावे प्रयोगः (past passive participle used predicatively: ‘is remembered/known’)

A lakh of Sanku is known as Maha Sanku. A lakh of Maha Shanka is spoken as Vrinda. A lakh of Vrindas is spoken as Maha Brinda. A lakh of Maha Vrindas is known as Padma. One lakh Padmas is known as Maha Padma and a lakh of Maha Padmas is known as Kharva. A lakh of Kharvas is known as Maha Kharva and a lakh of Maha Kharvas is known as a Samudra. A lakh of Samudras is known as an Ogha. A lakh of Oghas is popularly known as Maha Ogha.

M
mahābṛnda
P
padma
M
mahāpadma

FAQs

Dharma in learning is correctness and continuity—preserving standard meanings so truth can be communicated across generations.

Further steps in a traditional large-number ladder are being defined.

Commitment to accurate knowledge (jñāna) as a support for truthful counsel (satya).