Previous Verse
Next Verse

Shloka 25

विभीषणोपदेशः

Vibhishana’s Counsel to Ravana and the Catalogue of Omens

श्रावणेचास्यमन्त्रस्यनिवृत्तास्सर्वमन्त्रिणः ।अवश्यंचमयावाच्यंयद्दृष्टमपिवाश्रुतम् ।।।।सम्विधाययथान्यायंतद्भवान् कर्तुमर्हति ।

śrāvaṇe cāsya mantrasya nivṛttāḥ sarvamantriṇaḥ |

avaśyaṁ ca mayā vācyaṁ yad dṛṣṭam api vā śrutam ||

samvidhāya yathānyāyaṁ tad bhavān kartum arhati |

Beim Hören dieses Rates haben sich alle Minister zurückgehalten, ihn dir zu melden. Doch ich muss aussprechen, was gesehen oder gehört wurde. Nachdem du nach Recht und Billigkeit erwogen hast, handle entsprechend.

श्रावणेin (the act of) hearing/announcement
श्रावणे:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootśrāvaṇa (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी (7th/सप्तमी), एकवचन; purpose-context ‘in the matter of making (you) hear’
and
:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootca (अव्यय)
Formअव्यय; conjunction
अस्यof this
अस्य:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeAdjective
Rootidam (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुं/नपुंसक, षष्ठी (6th/षष्ठी), एकवचन; ‘of this’ qualifying मन्त्रस्य
मन्त्रस्यof the counsel/consultation
मन्त्रस्य:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootmantra (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी (6th/षष्ठी), एकवचन; ‘of counsel/consultation’
निवृत्ताःwithdrew/abstained
निवृत्ताः:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootni-vṛt (धातु) + nivṛtta (कृदन्त-प्रातिपदिक)
Formभूतकृदन्त (क्त), पुंलिङ्ग, प्रथमा (1st/प्रथमा), बहुवचन; predicate with सर्वमन्त्रिणः ‘having withdrawn/abstained’
सर्वमन्त्रिणःall ministers
सर्वमन्त्रिणः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootsarva + mantrin (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st/प्रथमा), बहुवचन; ‘all (the) ministers’
अवश्यम्necessarily
अवश्यम्:
Kriya-vishesana (क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootavaśyam (अव्यय)
Formअव्यय; necessity adverb
and
:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootca (अव्यय)
Formअव्यय; conjunction
मयाby me
मया:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootasmad (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formउत्तमपुरुष-सर्वनाम, तृतीया (3rd/तृतीया), एकवचन
वाच्यम्must be spoken
वाच्यम्:
Kriya (क्रिया)
TypeAdjective
Rootvac (धातु) + vācya (कृदन्त-प्रातिपदिक)
Formकृदन्त (ण्यत्/तव्यत् sense), नपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन; ‘to be spoken’ (impersonal obligation)
यत्that which
यत्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootyad (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन; relative pronoun referring to (दृष्टम्/श्रुतम्)
दृष्टम्seen
दृष्टम्:
Karma (कर्म)
TypeVerb
Rootdṛś (धातु) + dṛṣṭa (कृदन्त-प्रातिपदिक)
Formभूतकृदन्त (क्त), नपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन; ‘seen’
अपिalso/even
अपि:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootapi (अव्यय)
Formअव्यय; additive/concessive particle
वाor
वा:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootvā (अव्यय)
Formअव्यय; alternative particle
श्रुतम्heard
श्रुतम्:
Karma (कर्म)
TypeVerb
Rootśru (धातु) + śruta (कृदन्त-प्रातिपदिक)
Formभूतकृदन्त (क्त), नपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन; ‘heard’
सम्विधायhaving determined/arranged
सम्विधाय:
Purvakala-kriya (पूर्वकालक्रिया)
TypeVerb
Rootsam-vi-dhā (धातु)
Formक्त्वा-प्रत्ययान्त (absolutive/gerund); ‘having arranged/decided’
यथाaccording as
यथा:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootyathā (अव्यय)
Formअव्यय; comparative/according-to particle
न्यायम्propriety/justice
न्यायम्:
Kriya-vishesana (क्रियाविशेषण)
TypeNoun
Rootnyāya (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया (2nd/द्वितीया), एकवचन; adverbial accusative ‘according to justice/propriety’
तत्that
तत्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Roottad (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (2nd/द्वितीया), एकवचन; ‘that (act/decision)’
भवान्you (sir)
भवान्:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootbhavat (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st/प्रथमा), एकवचन; honorific 2nd-person pronoun
कर्तुम्to do
कर्तुम्:
Prayojana (प्रयोजन)
TypeVerb
Rootkṛ (धातु)
Formतुमुन्-प्रत्ययान्त (infinitive)
अर्हतिought/is proper
अर्हति:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootarh (धातु)
Formलट् (Present), प्रथमपुरुष (3rd), एकवचन; परस्मैपद; ‘is fit/ought’

Brother Vibheeshana thus tendered advice to Ravana, the eminent king of Rakshasas in the presence of his ministers.

R
Rāvaṇa
M
ministers (mantriṇaḥ)
V
Vibhīṣaṇa

FAQs

Satya as duty: when others remain silent, speaking truth for the ruler’s welfare becomes a dharmic obligation; the king must then act by justice (nyāya).

Vibhīṣaṇa explains that ministers are withholding honest counsel, so he himself reports what is known and urges just action.

Integrity—prioritizing truth and the common good over personal safety.