Previous Verse
Next Verse

Shloka 14

पुष्पकविमानदर्शनम्

The Vision of the Pushpaka and Lanka’s Jewel-like Mansions

नियुज्यमानास्तु गजाः सुहस्ताः सकेसराश्चोत्पलपत्रहस्ताः।बभूवदेवी च कृता सुहस्तालक्ष्मी स्तथा पद्मिनि पद्महस्ता।।5.7.14।।

niyujyamānās tu gajāḥ su-hastāḥ sa-kesarāś cotpala-patra-hastāḥ | babhūva devī ca kṛtā su-hastā lakṣmīs tathā padminī padma-hastā ||

Dort waren (dargestellt) Elefanten mit anmutigen Rüsseln, die blaue Lotosblumen mit Blättern und Staubfäden hielten; und auch die Göttin Lakṣmī war gestaltet: schönhändig, lotosgleich, in einem Lotosweiher, einen Lotos in der Hand tragend.

इति-इवas if thus/so it seemed
इति-इव:
Sambandha (निपात)
TypeIndeclinable
Rootइति (अव्यय) + इव (अव्यय)
Formअव्ययद्वयम्; ‘इति’ (quotative/thus) + ‘इव’ (upamā particle: like/as if)
तत्-गृहम्that house/palace
तत्-गृहम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक) + गृह (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति (कर्म), एकवचन; समासः तत्पुरुषः (तस्य गृहं)
अभिगम्यhaving reached
अभिगम्य:
Purvakala (पूर्वकाल)
TypeIndeclinable
Rootअभि + √गम् (धातु) + ल्यप् (अव्ययकृदन्त)
Formल्यप्-प्रत्ययान्त अव्ययकृदन्त (gerund): ‘having approached/reached’
शोभनम्splendid
शोभनम्:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootशोभन (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; विशेषण (for तद्गृहम्)
स-विस्मयःwonderstruck
स-विस्मयः:
Karta (कर्ता)
TypeAdjective
Rootस (अव्यय/उपपद) + विस्मय (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; बहुव्रीहिः: ‘one who has astonishment’
नगम्a mountain
नगम्:
Upamana (उपमान)
TypeNoun
Rootनग (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; उपमान (object of comparison)
इवlike
इव:
Upama-marker (उपमा)
TypeIndeclinable
Rootइव (अव्यय)
Formअव्यय; उपमावाचक निपात
चारु-शोभनम्beautifully splendid
चारु-शोभनम्:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootचारु (प्रातिपदिक) + शोभन (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; कर्मधारयः (चारुं शोभनं)
पुनःagain
पुनः:
Kriya-visheshana (क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootपुनः (अव्यय)
Formअव्यय; पुनरावृत्तिवाचक क्रियाविशेषण
and
:
Sambandha (समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चयार्थक निपात
तत्that
तत्:
Karma (कर्म)
TypeAdjective
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; निर्देशक विशेषण (for ‘गृहम्’ understood)
परम-सुगन्धिmost fragrant
परम-सुगन्धि:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootपरम (प्रातिपदिक) + सुगन्धि (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; कर्मधारयः (परमं सुगन्धि)
सुन्दरम्beautiful
सुन्दरम्:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootसुन्दर (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; विशेषण
हिम-अत्ययेat the end of winter
हिम-अत्यये:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootहिम (प्रातिपदिक) + अत्यय (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति (अधिकरण), एकवचन; समासः तत्पुरुषः (हिमस्य अत्ययः = winter’s end)
नगम्a mountain
नगम्:
Upamana (उपमान)
TypeNoun
Rootनग (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; उपमान
इवlike
इव:
Upama-marker (उपमा)
TypeIndeclinable
Rootइव (अव्यय)
Formअव्यय; उपमावाचक निपात
चारु-कन्दरम्having lovely caves
चारु-कन्दरम्:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootचारु (प्रातिपदिक) + कन्दर (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; कर्मधारयः (चारु कन्दरं यस्य/यत्)

He saw on it lotus ponds, artificial elephants with shapely trunks, offering to Laxmi who herself was a lotus, holding in her beautiful hands blue lotuses shining with filaments.

L
Lakṣmī
U
Utpala (blue lotus)
P
Padma (lotus)
G
Gaja (elephants)

FAQs

A dharmic reflection emerges by contrast: symbols of prosperity (Lakṣmī) appear amid an adharma-ruled domain, reminding that wealth and sacred imagery do not by themselves guarantee righteousness.

Hanumān notices ornate depictions of elephants and the goddess Lakṣmī in the artistic décor of the place he is examining.

Clear judgment—he does not confuse external grandeur with moral worth.