Previous Verse
Next Verse

Shloka 12

मधुवनभङ्गः

The Disruption of Madhuvana and Dadhimukha’s Complaint

उन्मत्तभूताः प्लवगा मधुमत्ताश्च हृष्टवत्।क्षिपन्ति च तथान्योन्यं स्खलन्ति च तथाऽपरे।।5.62.12।।

unmattabhūtāḥ plavagā madhumattāś ca hṛṣṭavat |

kṣipanti ca tathānyonyaṃ skhalanti ca tathāpare ||5.62.12||

Vom Honig berauscht, benahmen sich die springenden Vānara in ihrer Freude wie Rasende: die einen stießen einander, die anderen taumelten und stolperten.

उन्मत्तभूताःas if mad
उन्मत्तभूताः:
Karta (कर्ता)
TypeAdjective
Rootउन्मत्त + भूत (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन; कर्मधारयः: उन्मत्त इव भूताः = become like mad
प्लवगाःmonkeys (vanaras)
प्लवगाः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootप्लवग (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन
मधुमत्ताःintoxicated with honey
मधुमत्ताः:
Karta (कर्ता)
TypeAdjective
Rootमधु + मत्त (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन; तत्पुरुषः: मधुना मत्ताः = intoxicated by honey
and
:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चयार्थक
हृष्टवत्joyfully
हृष्टवत्:
Kriya-viseshana (क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootहृष्टवत् (प्रातिपदिक/अव्ययवत्)
Formवत्-प्रत्ययान्त अव्यय; क्रियाविशेषण (adverb: joyfully)
क्षिपन्तिthrow/push
क्षिपन्ति:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootक्षिप् (धातु)
Formलट्-लकार, परस्मैपद, प्रथमपुरुष, बहुवचन
and
:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चयार्थक
तथाlikewise
तथा:
Kriya-viseshana (क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootतथा (अव्यय)
Formअव्यय; क्रियाविशेषण
अन्योन्यम्each other
अन्योन्यम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootअन्योन्य (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; reciprocal
स्खलन्तिstumble/reel
स्खलन्ति:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootस्खल् (धातु)
Formलट्-लकार, परस्मैपद, प्रथमपुरुष, बहुवचन
and
:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चयार्थक
तथाlikewise
तथा:
Kriya-viseshana (क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootतथा (अव्यय)
Formअव्यय; क्रियाविशेषण
अपरेothers
अपरे:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootअपर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन

Intoxicated with drink, some behaved like mad people, some pushed others senselessly and some were unsteady and shaky.

M
Madhu (honey)
V
Vānara-s
M
Madhuvana (contextual)

FAQs

Self-mastery protects community: intoxication leads to aggression and instability, harming harmony and inviting rightful correction.

The honey celebration escalates into chaotic behavior—pushing and stumbling—foreshadowing confrontation with the grove’s guardian.

Implicitly, kṣamā and saṃyama (patience and restraint) are presented as necessary counter-virtues to reckless exhilaration.