Previous Verse
Next Verse

Shloka 33

हनूमदुपदेशः रावणस्य च कोपः

Hanuman’s Counsel to Ravana and Ravana’s Wrath

अपकुर्वन् हि रामस्य साक्षादपि पुरन्दरः।।।।न सुखं प्राप्नुयादन्यः किं पुनस्त्वद्विधो जनः।

apakurvan hi rāmasya sākṣād api purandaraḥ; na sukhaṃ prāpnuyād anyaḥ, kiṃ punas tvadvidho janaḥ.

Selbst Purandara (Indra), würde er Rāma von Angesicht zu Angesicht kränken, fände kein Glück; wie viel weniger einer deines Schlages.

अपकुर्वन्doing harm/offending
अपकुर्वन्:
Karta (कर्ता)
TypeVerb
Rootअप√कृ (धातु)
Formशतृ-प्रत्ययान्त वर्तमान-कृदन्त (present active participle); पुंलिङ्ग (m.), प्रथमा-विभक्ति (Nom. 1), एकवचन (sg.); उपसर्ग: अप
हिindeed
हि:
Sambandha (सम्बन्ध/निपात)
TypeIndeclinable
Rootहि (अव्यय)
Formअव्यय; निपात
रामस्यof Rama / against Rama
रामस्य:
Sambandha (सम्बन्ध/षष्ठी)
TypeNoun
Rootराम (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग (m.), षष्ठी-विभक्ति (Gen. 6), एकवचन (sg.)
साक्षात्directly
साक्षात्:
Kriya-visheshana (क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootसाक्षात् (अव्यय)
Formअव्यय; प्रकार/सन्निधि-वाचक (directly, in person)
अपिeven
अपि:
Sambandha (सम्बन्ध/निपात)
TypeIndeclinable
Rootअपि (अव्यय)
Formअव्यय; निपात
पुरन्दरःPurandara (Indra)
पुरन्दरः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootपुरन्दर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग (m.), प्रथमा-विभक्ति (Nom. 1), एकवचन (sg.); इन्द्र-नाम
not
:
Sambandha (सम्बन्ध/निपात)
TypeIndeclinable
Rootन (अव्यय)
Formअव्यय; निषेध-निपात
सुखम्happiness
सुखम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootसुख (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग (n.), द्वितीया-विभक्ति (Acc. 2), एकवचन (sg.)
प्राप्नुयात्would obtain
प्राप्नुयात्:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Root√प्राप् (धातु)
Formविधिलिङ् (Opt.), प्रथम-पुरुष (3rd), एकवचन (sg.); परस्मैपद
अन्यःanother (person)
अन्यः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootअन्य (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग (m.), प्रथमा-विभक्ति (Nom. 1), एकवचन (sg.)
किम्what
किम्:
Sambandha (सम्बन्ध/प्रश्न)
TypeIndeclinable
Rootकिम् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formअव्ययवत् प्रयोग; प्रश्नार्थक-निपात (what?)
पुनःthen/again
पुनः:
Sambandha (सम्बन्ध/निपात)
TypeIndeclinable
Rootपुनः (अव्यय)
Formअव्यय; पुनरुक्ति/अधिक-निपात (again/more so)
त्वद्विधःone like you
त्वद्विधः:
Visheshana (विशेषण)
TypeNoun
Rootत्वद् + विध (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग (m.), प्रथमा-विभक्ति (Nom. 1), एकवचन (sg.); तत्पुरुष: त्वद्विधः = त्वत्सदृशः (like you)
जनःperson
जनः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootजन (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग (m.), प्रथमा-विभक्ति (Nom. 1), एकवचन (sg.)

"Indra, the destroyer of enemy citadels cannot live happily if he offends Rama. What to speak of persons like you?

H
Hanuman
R
Rama
R
Ravana
I
Indra (Purandara)

FAQs

Adharma brings inevitable unrest: even the mighty cannot prosper when they violate righteousness by opposing a dharmic person.

Hanuman heightens the warning by stating that offending Rama has consequences so severe that even Indra would not remain happy—thereby urging Ravana to reconsider.

Rama’s moral inviolability: his dharmic standing is portrayed as a force that even gods must respect.